PÍŠE ROMAN JANČIGA

Prečo sa neoplatí robiť kompromisy s extrémizmom

Ľudáci zmocneli aj vďaka Hodžovej neúspešnej stratégii vytvoriť im priestor.

Hlinkova garda.(Zdroj: TASR)

Autor je historik, venuje sa dejinám slovenského politického myslenia

Politika býva často definovaná ako umenie možného, pod čím sa rozumie zosúlaďovanie záujmov a cieľov politických strán, ktoré získali vďaka volebným výsledkom vplyv na smerovanie štátu.

Čo však, ak niektorá z týchto strán otvorenosť ku kompromisom iba predstiera a jej skutočným cieľom je vyčkať do času, keď jej okolnosti umožnia odstrániť akúkoľvek stranícku konkurenciu? A aký postoj by mali v takom prípade zaujať iné strany a zodpovedné štátne orgány?

Prítomnosť extrémistických strán v európskych parlamentoch aktualizuje problém, pred ktorým sme stáli v Európe prinajmenšom už dvakrát. Nástupu fašizmu i komunizmu predchádzalo obdobie, v ktorých boli strany reprezentujúce tieto totalitné ideológie aspoň načas súčasťou „fungujúcej“ demokracie.

Hlavne československá politika z 30. rokov 20. storočia je v tomto smere výpovedným príkladom. Nezaškodí, ak si z tohto obdobia pripomenieme dva významné momenty.

Hodža sa svojho zámeru nevzdal, čo nakoniec vyústilo do presného opaku toho, čo pôvodne zamýšľal: ľudácki radikáli vediac, že predseda vlády sa dlhodobo uchádza o podporu HSĽS, necítili od štátneho aparátu nijakú hrozbu.

Pribinovský škandál v Nitre

V roku 1933 sa pod patronátom československej vlády konali v Nitre oslavy 1100. výročia vysvätenia prvého kostola na území Slovenska.

Táto udalosť celkom prirodzene pritiahla do Nitry masy slovenských veriacich. Zúčastnili sa na nej aj politické špičky štátu, cirkevná vrchnosť i zástupcovia zahraničných médií. Organizátori rozhodli, že počas slávnosti vystúpia s prejavom iba tí najvyšší predstavitelia: predseda československej vlády Malypetr, biskup Kmeťko (s pozdravom od pápeža) či krajinský prezident Orságh.

Aby sa oslava nepremenila na stranícky ring, bolo rozhodnuté, že slovo nedostanú stranícki lídri, známi svojou vyhrotenou politickou agitáciou. Z tohto dôvodu bol z oficiálneho priebehu slávnosti vynechaný vodca ľudákov Andrej Hinka.

Ten si však priamo na oslave, na ktorej sa zúčastnili desiatky tisíc ľudí, vynútil vďaka hlučnej menšine miesto na tribúne, prihovoril sa davu plamenným prejavom a následne udelil slovo predsedovi československej vlády. Za takýchto okolností vystúpil pred masami slovenského ľudu najvyšší predstaviteľ štátu.

Akým psychologickým dojmom muselo na tento dav zapôsobiť, že predseda vlády sa dostal k slovu až potom, ako mu ho udelil líder autonomistickej opozície Hlinka, o tom netreba mať žiadne ilúzie. Ešte väčšiu senzáciu museli tieto správy vyvolať v zahraničí, kde bol pribinovský škandál vítanou príležitosťou na zostrenie protičeskoslovenskej kampane, a to najmä z Poľska (v Nitre bol v tom čase kardinál Hlond, primas poľský).

A aká bola odpoveď československej vlády? Podľa výpovede jej vtedajšieho člena, ministra Ivana Dérera dominovala v tých časoch v Prahe téma obilných cien.

Otázky štátnej prestíže a autority predsedu vlády na Slovensku boli zatienené politickým handlom a úzkymi straníckymi záujmami. Okrem niekoľkých disciplinárok a stíhaní proti výtržníkom štát nevykonal nič, čo by smerovalo k postihnutiu zodpovedných straníckych špičiek v ľudovej strane. A tak jej lídri slávili veľké víťazstvo.

Ukázalo sa tiež, že otvorene radikálny postup proti vláde a základom štátu nie je spojený s rizikom perzekúcií, čo posmelilo extrémistické ľudácke krídlo a odôvodnilo jeho metódy v ďalšom politickom zápase.

Dérer sa snaží zakročiť

V roku 1935 sa predsedom československej vlády stal Milan Hodža, čo vzbudilo všeobecnú nádej na trvalé vyriešenie otázky postavenia Slovenska v republike. Sám Hodža vyjadril presvedčenie, že sa mu tento chronický problém slovensko-českých vzťahov podarí vyriešiť.

Jeho prvotnou snahou bolo presvedčiť HSĽS, aby prijala ponuku stať sa vládnou stranou. Ľudáci však v tejto otázke neboli jednotní. Hlinka ako vodca strany sa z tohto dôvodu obával, že prijatie Hodžovej ponuky by mohlo v strane vyvolať rozkol a z taktických dôvodov preto nakoniec preferoval opozičné stanovisko.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 102
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 410
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 533
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 379
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 5 997
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 509
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 877
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 089
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 717
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 610

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Najmladší pivovar na Slovensku má rozlohu dvojizbového bytu

Najmenší, najdlhšie budovaný a najlacnejší. Rodinný mikropivovar Hudák si môže pripísať hneď niekoľko naj.

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Golfoval viac, tweetoval najviac

Trump má po 100 dňoch vlády 44-percentnú popularitu. Sad!

DNES PÍŠE BEÁTA GRUNMANNOVÁ

Kde sú skutoční bojovníci za národ?

Lietanie býva pre slovenských politikov, ako ukazuje história aj súčasnosť, osudné.

MODRÝ PONDELOK DANIELA DUJAVU

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Bezbrehé používanie univerzálneho argumentu byrokratickou záťažou svedčí o tom, že tieto piliere povinnej libertariánskej jazykovej výbavy dávno stratili význam.

Mám taký sen (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop