Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a bývalý člen Snemu SAV
Slovenská akadémia vied nabrala odvahu a nastavila si nekompromisné medzinárodné zrkadlo.
Už aj predchádzajúce komplexné akreditácie využívali na hodnotenie dosiahnutých výsledkov (aj) zahraničných expertov, ale ešte nikdy netvorili hodnotiaci panel výlučne poprední vedci zo zahraničia.
To sa teraz stalo po prvý raz a oceňuje to vari každý.
“Ak nič iné, tak od výsledkov komplexnej akreditácie očakávam, že sa nevrátia pokusy spred troch rokov znížiť beztak žobrácky rozpočet akadémie o ďalších 20 percent.
„
Ako je známe, hodnotenie 57 akademických ústavov SAV dopadlo tak, že väčšina z nich dosahuje európsky štandard, jedenásť ho prevyšuje a päť za ním zaostáva (zároveň sa ukázalo, že spoločenské a humanitné vedy nie sú menej dôležité a úspešné, ako napr. vedy prírodné či technické).
Na prvý pohľad si môžme povedať: OK, to je výsledok, ktorý viac-menej zodpovedá veľkostnej kategórii, ekonomickej sile, stupňu rozvoja, významu a potenciálu Slovenska.
Tvrdím však, že ten výsledok treba čítať inak. Prečo?
Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu Čítajte Efektivita je takmer zázračná
Začnime tak trochu od konca (aj keď v skutočnosti vlastne od začiatku): Slovensko je dlhodobo európskym outsiderom, čo sa týka financovania vedy, ktorú u nás robí v prvom rade SAV.
Bez pochopenia tejto podstatnej skutočnosti nemôžeme pochopiť ani to, čo hodnotenie našej vrcholnej vedeckej inštitúcie „v preklade“ znamená.
V tomto kontexte totiž už samotný fakt, že výsledky všetkých ústavov a vedcov/vedkýň zo SAV nie sú na chvoste EÚ (rovnako ako ich financovanie týmto štátom), znamená veľký úspech.
Že väčšina ústavov napriek spomínanej mizérii dosahuje podľa názoru zahraničných expertov európsky štandard, je vynikajúce. To, že deväť ústavov tento štandard prevyšuje, je zázrak.
