Mám také pravidlo: keď prídem do cudzieho mesta, odovzdám mestskú daň tým, že podporím prvého žobráka alebo pouličnú hudobníčku, ktorých stretnem.
Vraj konám podľa Koránu, dozvedela som sa. Určite aj podľa Biblie, ale nejde mi o náboženstvo.
Pápež František práve vyhlásil, že máme dávať žobrákom peniaze. Tento originálny katolík dodáva, že je jedno, či si prosebník za naše mince kúpi vínko.
Nech si ho kúpi, keď v tom spočíva jeho jediná radosť, nemáme právo sa nad ním vyvyšovať, nie sme jeho sudcom, hovorí a radí, aby sme žobrákovi nehádzali mince nedbalo, ale zastavili sa a pozreli sa mu do očí, uzreli v ňom svojho blížneho.
Považujem žobranie za prácu, ktorá tiež potrebuje byť ocenená. Niektorí ľudia vyvíjajú teórie o tom, akí sú žobráci bohatí a prešibaní, ako nás dobrodušných hlupákov podvádzajú.
Títo škrobi si našli odôvodnenie pre svoju neochotu konfrontovať sa s prastarým povolaním, ktoré nás zakaždým nepríjemne vyruší v pohodlnej rutine.
