Pracovnou metódou nielen premiéra, ale celej vládnej koalície je lož a presvedčiť sa o tom môžu v týchto dňoch osoby i inštitúcie na celom svete. Schválenie Memoranda vlády SR o riešení otázok používania jazykov osôb patriacich k národnostným menšinám v SR je nielen zavádzajúcim dokumentom, ale zároveň aj potvrdzujúcim nedôveryhodnosť vlády i jej politickú nekultúrnosť. Takmer dva roky sľubovali najvyšší ústavní činitelia krajiny po celom svete prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín, aby v utorok svetu potvrdili, že ich sľuby, písomné dokumenty ako napríklad Programové vyhlásenie vlády sú iba obyčajnými bonmotmi. Činila sa najmä podpredsedníčka vlády a predsedníčka jej legislatívnej rady pani Tóthová. Začiatkom minulého roka informovala Vysokého komisára OBSE Max van den Stoela o predložení návrhu tohto zákona na rokovanie vlády najneskôr do konca septembra 1996. V polovici minulého mesiaca ho už informovala o príprave Memoranda. Pán Stoel bol natoľko galantný, že jej predchádzajúce sľuby nepripomenul, čo však vôbec neznamená, že na ne aj zabudol.
Aj ďalšie koaličné esá - napríklad pani Zelenayová či Garajová a páni Slobodník či Prokeš po príjemnom pobyte vo Švajčiarsku financovanom istou nadáciou v septembri minulého roka podpísali odporúčanie slovenskej vláde i parlamentu prijať zákon o používaní jazykov menšín. Pretože "z legislatívnych dôvodov je to potrebné". Faktom je, že neexistencia tohto zákona je v priamom rozpore s ústavou, čo konštatoval aj Ústavný súd SR. "Neexistencia zákona o používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku znamená nemožnosť praktického uplatňovania základného práva ústavou určeným spôsobom oprávnenými občanmi," zdôraznil v apríli minulého roka. Znamená to, že žiadne memorandum ani žiadnych 26 zákonov nedokáže naplniť požiadavku ústavy, ktorú mimochodom schválili poslanci HZDS, SNS a SDĽ, prijať jeden zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku.
