Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Každý rok sa opakujú rituálne debaty o uvoľňovaní dlhovej brzdy. Väčšina ekonómov je proti. Existujú obavy, že uvoľnenie brzdy len zväčší verejný dlh.
Počúvame argumenty, že Slovensko musí zvoliť opačný postup. V budúcnosti nás čakajú vysoké náklady vyplývajúce zo starnutia populácie. Budeme vydávať omnoho viac peňazí na dôchodky a zdravotnú starostlivosť ako dnes. Preto už teraz musíme šetriť.
Táto logika má však svoje limity. Čím väčšie výdavky budeme mať, tým väčšie zdroje musíme na ne vytvoriť. Zo šetrenia ešte nikto nezbohatol. Zdroje sa nevytvárajú šetrením, ale investovaním.
Pri stanovení výšky verejného dlhu (v pomere k hrubému domácemu produktu) sa uvádzajú rôzne mystické čísla. V prípade Slovenska sa tieto čísla pohybujú v rozmedzí od 50 do 60 percent HDP. Pre finančnú udržateľnosť krajiny je však dôležité, aby štát dokázal dlh obsluhovať.
Ak nedokáže v budúcnosti na obsluhu dlhu vyzbierať dosť daní, potom je možno aj 30 percent HDP privysoké číslo.
Investície nie sú len z betónu
Pod pojmom investícia sa u nás akosi automaticky rozumie liatie betónu a vztyčovanie oceľových konštrukcií. Majú to teda byť diaľnice? A kde? Všade tam, kde je vysoká nezamestnanosť? Aby prišli investori a priniesli ľuďom prácu do každej doliny?
Vysoká nezamestnanosť a nízke príjmy, žiaľ, nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sme do každého chudobného okresu postavili diaľnicu. A nebolo by to ani správne. Nie v každom okrese nám zostala taká zásoba mladej a vzdelanej pracovnej sily, aby sa investícia ešte vyplatila.
Smutným svedectvom sú poloprázdne diaľnice a opustené letiská v Grécku a Španielsku. Nepochybne ich stavali s dobrým úmyslom. No výsledok nie vždy naplnil očakávania (okrem očakávaní stavbárskych firiem).
Ako skontrolovať návratnosť
Na Slovensku sme sa zatiaľ stretli len s tým, že sa hodnotili náklady na rôzne varianty tej istej stavby. Nikdy sa nediskutuje o tom, či je nejaká stavba naozaj najlepším možným spôsobom minutia verejných peňazí.
