Udalosť týždňa
Trapas desaťročia.
Na pódiu sa bozkávalo a objímalo, asi tretia ďakovná reč so soškou nad hlavou (a všetkým pátosom) sa šírila k (stá)miliónom, keď jeden z producentov ohlásil, že – omyl. Nie La La Land, ale Moonlight. Áno, a vážení, to nie je žiadny žart.
Tak.
Zámena obálok sa dá celkom živo predstaviť napríklad v slovenskom verejnom obstarávaní, ale na Oscaroch a ešte pri odovzdávaní najprestížnejšej ceny je chyba tak ďaleko za čiarou uveriteľnosti, že z vysvetľovania ex post sa najlepšie smial zrejme Trump.
Nielenže sa v trápnosti situácie úplne „odšťavili“ ironizácie jeho prezidentstva, predbubnované ako highlight slávnosti, ale ešte – ako bonus - dostal zadarmo argument, že sú aj väčší zmätkári v USA než jeho administratíva. (Alebo, prinajmenšom, porovnateľní...)
Udalosť II
Trump v Kongrese.
Ovácie, ktorých sa reči dostalo, sú primerané nízkym očakávaniam a veľkej túžbe po prezidentovi zjednocovateľovi, v ktorého republikáni – aspoň v rámci vlastných radov – dostali šancu dúfať.
Aj americky načačkaný (melodramatické vložky) posun od obrazu „čierna diera USA“ k pozitívnemu programu a odkazom je vítaný.
Videli a počuli sme zatiaľ najsilnejšie pritakanie prognóze, že v preťahovaní, či viac obráti na svoj obraz USA Trump, alebo úrad – aspoň povrchne – viac jeho k tradičnejšiemu prezidentovaniu, sa bude napĺňať ten lepší scenár.
Záväzok voči NATO – podmienený plnením si povinností ostatného členstva – sa počúval z jeho úst príjemne. Pochybnosti však ležia ďalej tak, ako ležali doteraz. Nikam nebežia.
Udalosť SR
Vojna čísel.
K väčšej bitke než pri Rozhanovciach sa schyľuje opäť v Šariši, kde budovateľská loby zatrúbila na protiúder. Variant s úsporou 400 miliónov eur, ktorý presadzuje ad hoc koalícia Kiska - Kažimír - IFP, je vraj čistý fake, keďže obchvat Prešova – o ktorom je, pochopiteľne, reč - z východu je nemožný, lebo v ceste údajne stojí soľná baňa.
No.
Vlastný expertný posudok, ako obchvátiť Prešov najlepšie, autor nemá (ešte na ňom pracuje, hahaha), z ostrej paľby – napr. „zmanipulovaná analýza“ – je však zjavné, že Kažimír sa ocitol vo veľkej vlasteneckej vojne s mocnými hráčmi zo zadného dvora vlastnej (rodnej) strany.
Koľko je v tom pózovania pre kaviareň a koľko „hodnoty za peniaze“, je zboku nerozlíšiteľné, ale dojem, že nasadil dokonca až svoj politický krk za správnu vec, velí držať mu všetky palce.
Ešte viac než dojem je už len klišé, že baňa/nebaňa, ktorým smerom (SMERom) sa bude jazdiť po Prešove, rozhodne Fico osobne.
