Ak obídeme pokušenie, že scenárom vývoja-rozvoja EÚ by lepšie zodpovedal názov Čierna kniha, tak nad Bielou knihou, ktorú promoval Jean-Claude Juncker, sa ako vôbec prvé vnucuje spomienka na starodávny koncept „EÚ a la carte“.
S tým prišli skeptici hneď po Maastrichtskej zmluve (1992) a čerstvé dielo predsedu EK práve im - okrem iného - po prehre v Lisabone odkazuje, že sú opäť v hre.
Reč je o scenároch 2 a 3 – čistý trh, resp. koalície ochotných zjednocovať tie či oné politiky, žiadne donucovanie všetkých (to je presne „a la carte“.) Zaujímavejší je však signál, že čoraz tesnejšia integrácia už nie je jediný model budúcnosti, ktorý si vie „Brusel“ predstaviť, čo bola doteraz obligátna obžaloba „európskych elít“.
Brexit mocne zamiešal kartami a „uznanie“ scenárov aj spätného chodu či s prvkami spätného chodu až pred Maastricht má byť akoby znamením novej doby (či, nedajbože, popola na hlavu): Aj taký vášnivý federalista ako Juncker – a zrejme väčšina Komisie – načúva protestným hlasom ľudu.
Jadro Európy zaradí vyššiu rýchlosť, Slovensko je proti Čítajte Samozrejme, že také jednoduché to nie je. Jedna vec je modelovanie na rysovacom „prkne“, a celkom iná realita dňa.
