Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
O mečiarovskej privatizácii sa dávno nedá rozprávať bez toho, aby sa človeku neobracal žalúdok. Časový odstup nijako nepomáha, je to vlastne čoraz horšie.
Napriek neprehľadnosti a nedostatku hodnoverných informácií to bolo nechutné už v deväťdesiatych rokoch, zároveň to však všetko viselo v akomsi opare, len ťažko sa tomu dalo veriť a takmer vôbec si to nebolo možné predstaviť.
Ľudia po kolapse socializmu rozmýšľali v drobných, o miliónoch počuli nanajvýš vo filmoch, vo všeobecnosti nemali tušenia, akú cenu majú štátne podniky, oveľa viac ich dokázalo zaujať, keď niekto vylúpil poštu alebo benzínovú pumpu.
Miliardy neexistovali, preto nemohli existovať ani miliardové krádeže, no aby to bolo ešte zložitejšie, tak to vlastne krádeže neboli, všetko sa dialo akože v súlade so zákonom, takže aj vtedy mala veľká časť obyvateľstva pocit, že gauneri sú skôr tí, ktorí na kradnutie upozorňujú.
Fiľov Eco-Invest: Zástupcov ex-zamestnancov SCP opakovane spájali s kauzami a organizovanými skupinami Čítajte Nie je náhoda, že za najnovšiu možnosť vymáčať sa v privatizačnej žumpe môžeme opäť ďakovať Matovičovi. Možno by bolo vhodnejšie, keby sa o takýchto kauzách dozvedal on od novinárov a nie naopak, ale už sme si akosi zvykli, že investigatívu tu robí najmä opozícia.
