Smrť jedného z aktérov v kauze tunelovania nebankoviek Vladimíra Fruniho pripomenula smutný, ale žiaľ, stále prítomný problém. Naivitu a s prepáčením aj hlúposť slovenského národa.
V druhej polovici 90. rokov dvadsiateho storočia niekoľko stotisíc ľudí uverilo, že môžu zarobiť veľké peniaze z ničoho. Nebankovky im ponúkali zhodnotenie úspor od 16 až do 48 percent ročne.
Čím dlhšie nechali ľudia v nebankovke peniaze, tým vyššie zhodnotenie mali očakávať.
Bolo to v čase, keď banky ponúkali zárobky na termínovaných vkladoch na úrovni siedmich percent, teda ani nie polovicu z najnižšieho zhodnotenia ponúkaného Fruniho „inštitúciou“.
Fruni bol hlavou najväčšej pyramídy na Slovensku. Chcel aj vlastnú banku Čítajte Mnohí ľudia vrazili do tohto výnosného kšeftu peniaze. Lebo veď, ak som mal 50-tisíc korún, mohol som získať ďalších – zjednodušene vypočítaných – 25-tisíc korún. Ibaže takto to nefungovalo ani vtedy a ani teraz.
