Autorka je analytička portálu Euractiv.sk
Pôvodne nemala Biela kniha vôbec takto vyzerať. Mala byť o eurozóne a o tom, ako toto dnešné jadro EÚ vystužiť na prípadné ďalšie šoky. Premýšľanie v Európskej komisii sa však zmenilo.
Dezercia Veľkej Británie a všeobecná neschopnosť štátov uchopiteľne povedať ako ďalej, primala jej predsedu Jeana-Clauda Junckera k inej forme cvičenia.
“O akýchkoľvek scenároch nemá veľmi zmysel hovoriť, ak nebude existovať odpoveď na otázku, o čo sa tu, dočerta, spolu snažíme. Slovenské vyhlásenia, že sa „nebránime diskusiám“, že chceme byť „v jadre“ a že EÚ je pre nás „životne dôležitý projekt“, sú málo.
„
Čo je v knihe
Krátky úvodný text vykresľuje, aké faktory budú meniť ekonomickú, sociálnu a bezpečnostnú realitu európskych krajín v najbližších rokoch. Nie kozmetické, ale zmeny základných kategórií - rodinných štruktúr, sociálnej kohézie, toho, kto je zamestnanec či podnikateľ, spotrebiteľ či výrobca.
Dočítame sa o reálnom riziku, že najvzdelanejšia povojnová generácia sa bude mať horšie ako ich rodičia. Aj to, že „mäkká moc“ EÚ je na dnešný svet, ktorý dramaticky zbrojí, príliš mäkká. Všetko toto nie je myslené ako úvod pre úvod, ale ako niečo, čo nevyhnutne musí vstupovať do rozmýšľania o strategických scenároch pre EÚ.
Na posúdenie ich dostávajú štáty päť, aj keď je zrejmé, že sama Európska komisia myslí niektoré vážnejšie ako iné.
Jadro Európy zaradí vyššiu rýchlosť, Slovensko je proti Čítajte Prvý scenár „pokračovať tak ako doteraz“ je smer, akým sa EÚ vydala na summite v Bratislave a aký by zrejme podporila aj Rímska deklarácia. Charakterizuje ho väčšia snaha v zopár nových prioritách, ale aj prehlbovanie všetkých problémov dnešnej Únie. Vrátane politicky bolestivého a pomalého rozhodovania.
Pri druhom scenári „nič len jednotný trh“ je jasné, že mu ani autori Bielej knihy neveria. Koniec regulácie, po ktorej mnohí aj na Slovensku volajú spolu s návratom k mýtickým „základom EÚ“ by čoskoro znamenal preteky ku dnu a mobilitu viac pre kapitál a tovary než pre ľudí a pracovníkov.
Tretí variant, v ktorom „tí ochotní robia viac“, otvorí dvere pre krajiny, ktoré chcú harmonizovať sociálne a daňové systémy, spájať sa v obrane a vymieňať si spravodajské informácie. Čo bude s ostatnými? Môžu ostať na okraji a mimo rozhodnutí, ale takisto sa môžu kedykoľvek pridať. Pravda, už za podmienok, aké určili iní.
Vo štvrtej ceste, ktorá by azda bola pre mnohých prijateľná, sa EÚ niektorých ambícií vzdá a niektoré posilní. Ako možnú obeť Biela kniha menuje regionálny rozvoj (rozumej eurofondy), oblasť zamestnanosti a sociálnych vecí, reguláciu štátnej pomoci. Ponúka viac v ochrane hraníc, inováciách, obchode. Inými slovami, kompetencie by sa rozdelili jasnejšie, a to na báze dohody medzi EÚ27.
Päťka je najviac federálnou víziou, v zmysle, že predpokladá výrazne pridať vo všetkých oblastiach, ktoré už dnes EÚ pokrýva. Eurozóna dostáva skutočnú hospodársku vládu, existuje európska obranná únia, rozhodovanie v EÚ je rýchlejšie.
Slovensko vo viacrýchlostnej Únii? Fico ho chce v centre integrácie Čítajte Ako sa vyhnúť frustrácii
Kniha nerieši, akým formálnym spôsobom sa k jednotlivým scenárom prepracovať. Ponúka však prehľadnú matricu, čo by jednotlivé scenáre približne znamenali pre najdôležitejšie oblasti – voľný pohyb, migrácia, euro, zahraničná a bezpečnostná politika, rozpočet a jednotný trh.
Nie sú síce rozpracované detailne, ale na nezrozumiteľnosť sa nikto sťažovať nemôže.
Základnou ambíciou tohto mentálneho cvičenia je v prvom rade poctivo odpovedať na otázku, ako sa môže EÚ vyhnúť rastúcej frustrácii. Frustrácii, ktorú čiastočne živia očakávania, ktoré od EÚ máme. Miera ich nereálnosti nielenže nemá oporu v tom, čo EÚ dnes kompetenčne môže robiť, ale niekedy hraničí s vierou v zázraky.
Kým od EÚ čakáme riešenie všetkých nástrah globalizácie, štrukturálnych zlyhaní finančného systému, zabezpečenie svetového mieru, stopercentnej bezpečnosti, zastavenie migračných pohybov alebo plnú zamestnanosť, na domácej úrovni sú naše nároky nesmelšie a neraz sa dokážeme preniesť cez zlyhania urážlivých rozmerov.
