Aféra už druhého vysokého člena Trumpovej administratívy s veľvyslancom Kisľakom stavia nad ruské vzťahy, väzby a city prezidenta ďalšie vysoké otázniky. Musia sa dobrať akýchsi odpovedí.
Podozrenia, že prezident USA je agent, klient, užitočný idiot, troll – vyberte si – cudzej mocnosti, sú nezlučiteľné s dlhodobosťou.
Výzvy na odstúpenie Sessionsa, ktoré odznievajú, sú asi nenáležité. Vzhľadom na presné znenie „hearingovej“ otázky minister spravodlivosti pod prísahou neklamal. To však zo závažnosti kontaktov s Rusom nič neuberá.
Debata, že predsa senátori, zvlášť z výborov pre ozbrojené sily, sa stretávajú s cudzími diplomatmi bežne, ba je to dokonca súčasť ich práce, viazne na drobnosti, že nie ako významní činitelia v kampani prezidentského kandidáta.
Sessions je ďalší významný kamienok v reťazi zatajovaní, poloprávd a pololží Trumpa a časti jeho okolia o ruských vzťahoch, ktorých je už priveľa.

Slávnemu kompru britského agenta z moskovského hotela nemusíme veriť. Preukázaný fakt je, že s nástupom kapitalizmu nastúpil v Rusku aj Trump. Ani styky a požičiavanie si od investorov na hrane organizovaného zločinu mu tam však podnikateľské úspechy nepriniesli.
Obytné, obchodné, kancelárske ani iné komplexy – na rozdiel od úspešnejších Američanov – v Moskve ani inde nepostavil, čo opodstatňuje domnienku, že kľúčom k jeho proruskému sentimentu biznisové záujmy nebudú.