Autor je vedúci investigatívy denníka SME.
K eď sme sa s bratom ako deti hrávali v záhrade u starých rodičov, niekedy sa to skončilo ako obhadzovačka čerstvo porýľovanou zeminou. Sem-tam sa stalo, že som si pritom nabral hrudu s dážďovkami. Okamžite som ich odhodil naspäť na zem a kričal, že mi po ruke lezie nechutný červ. Dedko sa len smial.
“Jedno plné poschodie vermikompostéra sa premení na kompost do dvoch mesiacov. V januári sme dážďovkám dali zjesť vianočný stromček a teraz dojedajú posledné zvyšky.
„
Odvtedy som názor na červy zmenil až tak, že vlani sme si ich s partnerkou dobrovoľne nasťahovali do bytu. Začali sme kompostovať. Naozaj sa to dá aj v panelákovom byte, netreba mať ani balkón či predzáhradku.
Vermikompostér, ako sa nádoba na kompostovanie dážďovkami volá, sme si do bytu doniesli, aby sme nielen odpad separovali a uľahčovali tak jeho spracovanie, ale priamo znižovali jeho produkciu.
Nakopla nás aj Francúzska Bea Johnson a jej príručka k domácnosti bez odpadu (Zero Waste Home: The Ultimate Guide to Simplifying Your Life). Johnsonová sebadisciplínou a užitočnými trikmi znížila produkciu odpadu u seba doma na jeden liter ročne, súčasťou tých trikov je tiež kompostovanie.
Ako založiť zdravý kompost. Návod na kompostovanie Čítajte 350 kíl odpadu ročne
Priemerná slovenská domácnosť vyprodokuje 350 kíl komunálneho odpadu ročne. Je to síce o stodvadsať kíl menej než priemerný Európan, no každoročne sa zvyšuje.
V porovnaní so zvyškom Európy je nepekné najmä to, čo sa s odpadom ďalej deje. Až 266 kíl z celoročného odpadu priemernej domácnosti skončí kdesi na skládke, 42 kíl sa spáli, 21 kíl sa recykláciou vráti späť do života a zvyšných 21 kíl sa skompostuje.
