Autor je interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva Právnickej fakulty v Trnave
V celej tej emócii, ktorú film Únos v kombinácii s vyjadrením niektorých predstaviteľov vládnej koalície k tzv. Mečiarovým amnestiám vyvolal, je dôležité si vyjasniť pár kľúčových pojmov a pozícií.
Pretože, keď príde na debatu o amnestiách, mnohí, ktorí sa skrývajú za princípy právneho štátu, začnú operovať s princípom právnej istoty.
Argumentujú tým, že princíp právnej istoty bráni zrušeniu amnestií, lebo ak by boli zrušené, osoby, ktoré by boli prípadne trestne stíhané, sa mohli počas platnosti amnestií spoľahnúť na to (mať istotu, inými slovami), že amnestie bránia ich trestnému stíhaniu v akejkoľvek forme.
Právna istota v prípade faktúr za elektrinu
Uvažujme však chvíľu o inej situácii. Kauza, ktorú vyvolali zvýšené faktúry za ceny elektriny, spôsobila okrem takmer koaličnej krízy a rošády na ÚRSO i pomerne slušný chaos v tom, kto má akú faktúru platiť. A predovšetkým, aké budú ceny elektriny vôbec.
ÚRSO vydal cenový výmer platný na rok 2017 a potom sa trhali faktúry a zrazu budú ceny elektriny iné. Kde a ako nie je jasné.
Z pohľadu princípu právnej istoty to však znamená, že distribučné spoločnosti dostali normatívny akt vydaný príslušným orgánom na vopred určené obdobie. A teraz sa má cena elektriny meniť spätne, a to i napriek tomu, že v čase fakturácie všetci postupovali na základe platnej cenovej regulácie. Ergo – rešpektujúc princíp právnej istoty, by sa nikto nemal snažiť faktúry oceňovať spätne.
Samozrejme, že politicky je to nepopulárne, ale ak ÚRSO urobil (politickú, aj keď má byť nezávislý) chybu, potom by až do zmeny cenovej regulácie mali odberatelia platiť za energiu podľa vydaného výmeru. Inak, ak sa majú ceny meniť spätne, regulačné spoločnosti by mohli žalovať štát o náhradu škody.
Že sa to pravdepodobne nestane, je iná debata. Preto rytieri oháňajúci sa právnou istotou by mali s hrmotom pricválať na pomoc distribučkám. Akokoľvek to môže znieť ironicky.

Vedeli, že budú amnestovaní?
Hovoriac o právnej istote pri amnestiách, je potrebné mať na pamäti, že amnestia je anomália v systéme, ktorá priamo nezasahuje právnu istotu toho, kto porušuje právny poriadok, pretože si ju nemožno nárokovať.
Rovnako tiež nijakým spôsobom nemení stav pred jej samotným udelením, teda napr. zákaz retroaktivity, alebo zásadu nie dvakrát v tej istej veci. Stav pred udelením amnestií mal viesť k uplatneniu spravodlivosti, amnestie tomu zabránili.
Po ich zrušení by ktokoľvek mal ústavou garantované právo na spravodlivý proces, uplatnenie premlčacích lehôt, aplikáciu miernejších trestov platných v čase spáchania trestného činu a pod.
Aby sa zrušenie amnestií dotýkalo priamo právnej istoty páchateľov, tí by museli v čase páchania trestnej činnosti vedieť a spoliehať sa na to, že dostanú amnestie. Čo je alebo absurdné, alebo totálny horor.

Posilní sa Ústavný súd
Druhá vec, ktorá je hodná úvahy, sú vyhlásenia o tom, že by ešte pred prijatím ústavného zákona mal o tomto návrhu rozhodovať Ústavný súd. Respektíve by mal odpovedať na otázku, či je, alebo nie je možné amnestie zrušiť prostredníctvom ústavného zákona.