Nevieme presne, ako to bolo s pozastavením podpory kultúry národnostných menšín v Poľsku a asi by sme sa o tom ani nedozvedeli, keby sťažnosť nevypočul Andrej Danko. Na stopnuté financovanie sa mu posťažoval tajomník Spolku Slovákov v Poľsku.
Samozrejme, Danko sa má čo v Poľsku o národniarskej politike podučiť. Vládna strana PiS je v národovectve cieľavedomá od počiatku, kaczynskí neprešli obratom ako Orbánov Fidesz a ani sa nikdy nesnažili obsadiť taký široký terén ako Smer rozkročený svojho času od ľudákov ku komunistom.
Otázne je, ako by mala vyzerať politika, ktorá berie vážne národné sentimenty a zároveň nerozmontováva Úniu. Pretože plamenné národovectvo sa u nás – a počúvajúc Le Penovú, nielen u nás – stalo protinožcom členstva v Únii.
Danko pricestoval na návštevu Poľska, vo Varšave sa stretol so slovenskou komunitou Čítajte Počas utečeneckého leta 2015 sa s obľubou konšpirovalo nad tým, že migranti sú len nástrojom na odstránenie národov z mapy Európy. Špeciálne v strednej Európe táto teória zapracovala a zhysterizovala politické reakcie.
Migrantov si postholokaustová fantázia Stredoeurópana spojila jednak so Židmi – odstránia národy, kričali – a tiež s Rómami, ďalším etnikom, ktoré miestnym slúži ako príklad trvalo udržateľnej nekompatibilnosti, v ktorú spolu s politikmi vášnivo uverili.
Stredná Európa zostala teritóriom malých národov a veľkých sporov. Nič nás tak nedesí ako predstava, že zabudneme na tie spory, ktoré nás účinne delia od susedov. Ak sa naši lídri vrátia k politike výlučnej ochrany „svojich“, ak by toto bol nový štandard pri formátovaní Únie podľa ich gusta, máme sa na čo tešiť.
