Autor je publicista a občiansky aktivista
Nadšená, vzdelaná a chytrá mladá žurnalistka ma pred pár dňami zaskočila, keď v debate vyhlásila: „Nie som feministka, ale...“ Prekvapilo ju, keď som odpovedal, že ja, naopak, feminista som. Nečakal som, že v roku 2017 ešte budú mať mladé vzdelané Slovenky problém s prihlásením sa k feminizmu, či dokonca potrebu deklarovať, že nie sú feministky. Taký problém by nemali mať ani len ich priatelia, bratia a otcovia.
Dôvodov hovoriť dnes o feminizme mám však oveľa viac. Len pred pár dňami sa starší poľský poslanec v Európskom parlamente dal počuť, že ženy majú zarábať menej ako muži. Sú vraj, citujem: „Slabšie, menšie a menej inteligentné.“
Krátko predtým v Rusku upravili zákon o domácom násilí – po novom môžu mužici svoje ženy opäť slobodnejšie mlátiť.
Na Slovensku zarábajú ženy za tú istú prácu menej ako muži, majú nižšie dôchodky, sú viac ohrozené chudobou. Hoci je žien viac ako mužov a viac ich má vyššie vzdelanie, v parlamente, krajských aj mestských zastupiteľstvách či v správnych orgánoch veľkých firiem je žien oveľa menej ako mužov.
Smola alebo šťastie
Logika „veľkosť, sila, intelekt“ ako kritériá pri odmeňovaní ľudí za prácu by mali celkom zaujímavé dôsledky. Obézni by podľa nej boli platení lepšie ako štíhli, vyššia mladá generácia lepšie ako menšia stará, svalovci dvíhajúci vo fitkách ťažké železá lepšie ako gracilní itečkári, ktorí o trávenie času s činkami nejavia záujem, a samozrejme jedinci s vyšším IQ lepšie ako tí s nižším.
“Krajiny, ktoré nedokázali zrovnoprávniť ženy a mužov – napríklad islamské, ale aj konzervatívne kresťanské – ďalej výrazne zaostávajú za liberálnym Západom.
„
Nabehnete do psychoporadne, otestujú vám IQ, vydajú lístoček, zanesiete na personálne a dostanete plat podľa inteligencie. Čarovná predstava: ani sa nechce veriť že pán europoslanec nie je päťročný chlapec, ale 74-ročný kmeť. Ale nesúďme – možno mal len v živote smolu. Možno z osobnej skúsenosti vie, že muži sú inteligentnejší ako ženy.
Možno je problém vo mne a mal som v živote smolu, že ma obklopovali inteligentné ženy, a deformovaný som ja. Nepomôžem si, boli a sú všade. V rodine, v školách, v práci...
Vyrastal som v blízkosti tety, ktorá celý život denne študovala odbornú literatúru, aby mohla svojich malých pacientov liečiť podľa najnovších poznatkov medicíny. Že väčšinou čítala v angličtine, netreba vysvetľovať.
Náboženstvá a nábo-mužstvá
V školách ma učili svojej práci oddané a veľmi schopné panie učiteľky Slameňová, Brndiarová, Kaliská, neskôr profesorky Trokanová, Sasinková, Kusá a ďalšie: mužom za katedrou boli viac ako dôstojnými protiváhami.
