Parlamentné voľby 2016 sa spájajú a budú spájať s vládou Fico III.
Omnoho podstatnejšie sú však ako míľnik, ktorý úplne prekopal štruktúru slovenskej politickej scény. Samozrejme, k horšiemu, čo je síce celosvetový trend, ale útechou to byť nemôže.

Anihiláciou KDH a SDKÚ a povolebnou dezerciou Mosta-Hídu sa – doslova cez noc – rozpadol blok demokratickej pravice.
Vzišiel z novembra ´89, bol jeho jediným autentickým nositeľom a urobil Slovensku dve služby.
Raz tým, že porazil Mečiara, a potom realizáciou reforiem, bez ktorých by nebolo členstvo ani v EÚ, ani v NATO.
A ani prosperita, na ktorej desať rokov parazituje ktosi iný. Je smutné, že ponovembrová garnitúra postupne degenerovala až zdegenerovala.
Ešte smutnejší je však fakt, že v SaS a OĽaNO nemá rovnocenných pokračovateľov, takže v zápase o tvár krajiny definitívne získali prevahu nacionálno-populistickí dediči „prednovembra“, súperenie s ktorými bolo určujúcim dejom štvrťstoročia slovenskej politiky.
Teraz zostali bez domácej protihry, čo je hlavný výsledok volieb 2016.