A ndrej Babickij, môj dávny priateľ, mi otvoril mužský svet vojen, podlosti, bolesti a beznádeje, ale aj bezhraničnej statočnosti a obetavosti. Natáčal v 90. rokoch ruské letecké útoky na čečenské dediny z bezprostrednej blízkosti, pri ťažkom ostreľovaní čečenskej metropoly Groznyj prechádzal pustými ulicami a zaznamenával na svoju kameru skazu mesta i jeho obyvateľov.
Potom nás oboch z Ruska vyhostili. Jeho potom, čo prežil nasledujúce peklo: v roku 2000 ho zajali ruskí vojaci, ktorí ho považovali za nepriateľa. Umiestnili ho do koncentračného filtračného tábora Černokozovo. Dlho ani jeho žena Ľuda nevedela, kde je.
Výzvy na jeho prepustenie zaslala ruskému prezidentovi Putinovi aj americká ministerka zahraničných vecí Madelaine Albrightová alebo český prezident Václav Havel. Meno Babickij poznal celý svet.
Nakoniec Andrej túto životnú epizódu prežil, aj keď nie je jasné, aké jazvy mu ostali, aký fyzický a psychický tlak musel znášať. Potom, čo sa Babickij dostal na slobodu, odišiel so ženou aj dvoma deťmi do Prahy. Ako dlhoročný spravodajca americkej rozhlasovej stanice Sloboda v jej pražskej centrále získal okamžite zázemie aj skvele platenú prácu, luxusný byt a pokoj pre rodinu. Priatelili sme sa ďalej.
Andrej chodil denne do zamestnania a nejako strácal ten svoj diabolský lesk z očí. Zabudlo sa na neho v Moskve aj v Čečensku. Ani on, ani jeho žena Ľuda sa za 17 rokov pobytu v srdci Európy nenaučili po česky.
V roku 2014 Andrej nečakane pochválil prezidenta Putina za navrátenie Krymu ruskému impériu, odišiel z rozhlasu a dnes píše pre popredné ruské provládne médiá zo separatistického Donbasu.
Kto podľa teba nesie zodpovednosť za konflikt v Donbase?
"Keď banditi z Majdanu donútili v roku 2014 poslanca Najvyššej rady Ukrajiny zrušiť zákon o regionálnych jazykoch, bol to atentát na ruský jazyk. Ľudia v Donbase sa postavili na jeho obranu."
“Z Ruska nikto nepôjde silou zaberať územia, kde žijú šialení ľudia. Pretože vyliečiť ich bude stáť obrovské úsilie i peniaze. A ešte by sa tomu mohli vzpierať, vznikla by partizánska vojna, to Rusko predsa nepotrebuje. Nech vychladnú, spamätajú sa, prečistia si hlavu a potom uznajú, že sa dopustili zlých vecí.
„
Ale situácia vtedy bola trochu iná. Zatiaľ čo v ukrajinskom parlamente sa o probléme ešte len diskutovalo, ruská štátna televízia už vysielala reportáže o tom, ako budú po rusky hovoriaci na Ukrajine trestaní...
"Od rozpadu Sovietskeho zväzu bol Donbas nútený sa hrbiť pred ukrajinským nacionalizmom. Ukrajinci pomaly, ale isto vytláčajú z verejného priestoru ruskú kultúru aj jazyk. A jazyk je predsa hlavné kultúrne bohatstvo. To im chceli vziať."
Nie je to podľa Kyjeva skôr návrat k tradíciám, ktoré boli počas sovietskej epochy zničené? Alebo prejav strachu z ďalšej rusifikácie? Z krymského variantu?
"Odobratie Krymu Ukrajine je dôsledok atentátu na ruštinu a štátneho prevratu, ktorý sa na Ukrajine odohral. Zavinili si to sami Ukrajinci. Majdan sa stal trampolínou, ktorá pomohla krymským Rusom odraziť sa od ukrajinského štátu a vrátiť sa do Ruska. Radikálne formy nacionalizmu, ktoré sa objavili na Ukrajine, majú už charakter nacizmu."
Zdá sa mi, že oveľa viac ukrajinských nacionalistov je v ruskej televízii, ktorú sleduješ, ako na Ukrajine, kam nechodíš.
