o pomocníkoch Policajného zboru, o Sociálnej poisťovni, o dlhopisoch, o DPH, o cestovných dokladoch... Svedčia nielen o nekompetentnosti vlády spravovať veci verejné, ale aj o ďalšom zneužívaní zákona o rokovacom poriadku. Ten uvádza, že NR SR sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní iba "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody". I keď už samostatná existencia vlády pána Mečiara tieto podmienky akosi automaticky spĺňa.
Návrh zákona o DPH pre tlač ohrozuje základné právo občanov na slobodné šírenie informácií. Nie je v súlade s právom Európskej únie, hoci zlučiteľnosť návrhu s právom EÚ je ďalšou podmienkou, ktorú zákon o rokovacom poriadku poslancom ukladá pred jeho schválením preskúmať. Vláda chce uvalením vyššej dane jednoducho potrestať úspešných v podnikaní - médiá, ktoré si dokážu zabezpečiť inzerciu, pričom vôbec nerozlišuje medzi reklamou na slovenskú minerálku a zahraničnú pornografiu. Koaličným tiežpodnikateľom pritom predáva majetok krajiny za korunu, poskytuje štátne pôžičky a odpúšťa dane. Vládny návrh je útokom na slobodu prejavu. Bez slobody rozširovania je totiž obmedzená jej podstata - médiá sú nielen informačným zdrojom, ale i fórom na verejnú diskusiu. A nevkus vládnej koalície je v tom, že túto hrozbu neodstraňuje, ale sama navrhuje. Konkurz na frekvenciu Rádia Slobodná Európa, nedávne vypnutie populárneho Rádia Twist, príprava na elimináciu televízie Markíza za súčasného obsadzovania mediálneho trhu prívržencami vládnej koalície za nerovnakých podmienok svedčí o tom, že vláda sa rozhodla nasadiť občanom náhubok. Rok pred voľbami vyhlásila nevyhlásiteľné - konkurz na slobodu prejavu. A parlament má určiť jej percentá.
