Aspoň vtedy, keď ju chytil za vlasy a rozháňal sa druhou rukou, mohol niekto zavolať políciu. „Načo, veď príde električka a uvidíte, že spolu odídu,“ povedala staršia pani. Človek by si myslel, že sa bojí, ale nezavolal ju ani mladý chalan s tréningovou taškou pri nohách, vraj polícia aj tak nič neurobí.
A, áno, nastúpili spolu, policajné vozidlo prešlo okolo a nezastavilo. Čo neznamená, že mali pravdu, ale že sme si všetci na to zvykli. Vždy sa nájde dobrý dôvod pozerať sa iným smerom. Ktovie, čo sú zač. On je asi pasák alebo díler, lebo však slušní ľudia toto nerobia na ulici. A už vôbec nie v lesklej červenej páperke.
Našiel by sa celý zoznam príčin, prečo si za to môže sama. Nemá možno ani tridsať, ale v tvári je prepadnutá, opasok na poslednej dierke, zuby jej sčerneli od fetu. V túto chvíľu, keď nastupuje do vozňa s chlapíkom, ktorý jej dal po hlave a kričal na ňu na celú zastávku, je ale dôkazom, že ženy sú ešte stále tovarom.
Že ich niekto odchytáva, zlomí, premení na vec, s ktorou obchoduje, a potom, ak to prežijú, vyhodí. A môžu mudráci hovoriť, že niekto je v tomto biznise dobrovoľne. Možno, ale nemá kontrolu takmer nad ničím, častokrát ani nad výberom šiat a časom, kedy bude jesť.
Dobre, táto téma každého otravuje. Otravné je o tom písať, vôbec pomyslieť. Európske ženy však začali rozmýšľať o svojom postavení práve pri pohľade na dobové prostitútky. Ak sa americké ladies stavali proti otrokárstvu, Britky sa naučili čosi o politike pri práci s chudobou. Videli, že predávajú sa mnohé chudobné ženy, že to nie je len profesia, ale aj akýsi spôsob, ktorým sa držali na hladine samy či s rodinou.
