Keď Vladimír Mečiar udelil svoje amnestie, zahnal pravdu o únose prezidentovho syna za mohutné dvere. Zamkol ich a zahodil kľúč.
Chcel odsúdiť spoločnosť na stratu pamäti, umlčať svedkov, zmyť krv a zahladiť stopy. Odkázal tým matke Róberta Remiáša a korunnému svedkovi Oskarovi Fegyveresovi, že na tom, čo vedia a čím si prešli, nezáleží.
Lenže pravda si nájde hoci aj najmenšiu škáru, aby sa dostala na povrch. A tak prevažná väčšina ľudí nikdy neuverila podsúvaným verziám príbehu, počnúc samoúnosom až po novinárske sprisahanie.
Oskar Fegyveres: Verím, že amnestie už konečne zrušia Čítajte Lenže Mečiarove amnestie udržiavajú spoločnosť vo zvláštnej schizofrénii. Tá síce tuší, že pod amnestiou sa hemžia nevyšetrené zločiny, ale musí sa správať, akoby sa tie nestali.
Nejde len o potrestanie týchto zločinov. Ale aj o to, aby táto krajina jasne povedala: pravda je len jedna a ani hrdzavé zámky Mečiarových zabuchnutých dverí jej podstatu nezmenia.
