Ten človek bol v utorkovej televíznej diskusii o amnestiách presne taký, ako si ho pamätáme spred rokov. Drzý klamár, schopný zaprieť aj nos medzi očami. Tvorca choromyseľných príbehov, ktoré ho majú vyviniť.
Klasický sociopat, čo svoje výmysly suverénne servíruje ako fakty. Nezastaví sa pred ničím, neváha opakovane napľuť na kohokoľvek. V prípade únosu aj na nebohého prezidenta.
Veď to sám prezident istotne nechal zmlátiť svojho syna a zavliecť za hranice. Kdeže, nešlo o žiadnu osobnú pomstu zlostného, mocou posadnutého človeka. Nevykonala to žiadna tajná služba, ktorú mal ten človek na povel. Nebola pri tom žiadna spolupráca so zločincami v podsvetí. Kdeže. Bol to samoúnos.
Že existujú stovky a tisíce konkrétnych vecných dôkazov zhromaždených vyšetrovateľmi, ktoré sa rozhodnutím tohto človeka nesmú použiť? Kdeže, boli spravené na objednávku.
Smrť Remiáša? Bol to samovýbuch alebo čokoľvek, len nie vražda, v ktorej pozadí bol štátny orgán. Amnestie, udelené ním osobne všetkým páchateľom? Bol to záslužný štátnický čin, ktorý mal upokojiť spoločnosť.
