Postávali v prvých Nike Air Max pred Pasienkami – kto si na ne ešte pamätá – pred vyšinutými mítingami predsedu s hlasom Fantomasa a pre ľudí pozvážaných autobusmi sledovali, kto prichádza.
Vtedajší siskári čerstvo nabratí z prvých kartelov a gangov, poslední členovia strany alebo prví členovia nových strán, s mobilmi v kufríkoch a letákmi s reklamami na kurvy v Celentano na Jaskáči, kúsok od miest, kam sme chodievali zo školy robievať herbáre.
Vyjazdené služobné BMW, čo vyzerali ako albánske fejky, predaj tureckého zlata na metre v K-Marte a zelené saká s kvetovanými kravatami, v kultúrnych domoch, v televíziách, prvé vodné skútre na Guláške, slalom bravčových hláv medzi plavcami a Mehrwertsteuer.
Takto vyzeral štát, keď organizovali štátny pohreb svojmu treťotriednemu služobníkovi, takto vyzeral štát, keď vychádzala Zmena, keď začali mať prvé texty o Havlových krátkych slobodomurárskych nohaviciach a B´nai b´rith sa stretol s Mečiarom a ten predtým kričal na Markuša z Matice a dokonca si vtedy vyslúžil pochvalu, lebo sa zdalo, že bránil republiku, no bránil iba seba, právnik z Nemšovej, „otec štátnosti“, ku ktorej sme sa nemohli vyjadriť v referende.
Milan Kňažko chodieval s nálepkou SQ na aute (malo to znamenať Slovensko), pálili sa vatry zvrchovanosti, prišlo Kenvelo a návrat do európskej civilizácie sa vzďaľoval.
“On v nás vybudoval nedôveru k štátu, on potvrdil podozrenie, že štát je svojim občanom nepriateľom, že my nie sme štátom a spoločnosťou, ale oni sú. Amnestiami rozdelil štát na sto ľudí a zvyšok.
„
Takto vyzeral štát, ktorý založili pre seba, tak vyzerala ich tajná služba a televízia, ale svet im tlieskal, lebo vraj, však sme sa nepovraždili ako tí nešťastní Srbi a Chorváti, boli sme príkladom, lebo vtedy stačilo, že sa ľudia nezabíjajú.
Zabíjalo sa aj tak
Lenže zabíjali sa. Kdesi v Dunajskej Strede našli odrezanú hlavu v kvetináči roky predtým, ako to začal robiť Islamský štát, vo Fontáne vystrieľali pápayovcov, na Seneckých jazerách, na Domaši, na Šírave vznikali búdy s pečenými rybami, prekládkami heroínu, na letisku sa pracovalo každú noc, prichádzali zásielky z Kolumbie a Ghany, a mizli kúpele a fabriky, fungovali Martinka a Rezeš.
Niektorí spáchali samovraždu, iní sa zbláznili a jedného uniesli a vyložili v Rakúsku, pod bilbordom miestnej banky, Slováci, ponúkame vám valutové účty.
Kupovali sme si fačko a Old Spice, a Kováč mladší zapletený do akéhosi biznisu dostal elektrinou do gulí a dve fľaše whisky.
A hovoril sa vtedy vtip, že zobudia ráno predsedu a vravia mu, uniesli mu syna, a on že, a už je pol štvrtej?
