Autor je redaktor MF Dnes
Vyzerá to na prvý pohľad, ako keby išla Európska únia len z krízy do krízy. Menová kríza, Grécko, utečenecká kríza, brexit...
Márne potom tí osvietenejší z európskych politikov hovoria, že z deväťdesiatich percent beží Európska únia ako dobre namazaný stroj a pol miliarde svojich obyvateľov prináša úžitok v toľkých smeroch, že si to dnes ani neuvedomujeme.
Spoločný trh, Schengen, výmena policajných a spravodajských informácií, študentský program Erasmus, asi najlepšia ochrana spotrebiteľa na planéte, tlak na vládu práva a na dodržiavanie demokracie... A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej.
No už len pocit, že sa náš európsky svet čoraz viac rozhojdáva a stáva sa nestabilnejším, nahráva populistom a tým, ktorí sľubujú jednoduché riešenia spočívajúce v ohlupujúcom hesle, že za všetko môže Brusel.
Ak v tejto atmosfére Európska únia niečo skutočne potrebuje, potom je to upokojenie, stabilita, akýsi oddychový čas od kríz. Aj preto, že rokovania o vystúpení s Veľkou Britániou kombinované s „prezidentským amatérom“ Donaldom Trumpom poskytnú adrenalínu dosť a dosť
Ideálny prezident
Teraz je tu však ďalšia úplne zbytočná „poľská kríza“. Znovuzvolenie úniového prezidenta Donalda Tuska, ktoré čaká Európsku úniu, malo byť len formalitou. Počas prvého dvaapolročného mandátu neurobil Tusk žiadnu závažnú chybu.
Oproti svojmu predchodcovi Belgičanovi Van Rompuyovi je oveľa viditeľnejší, akčnejší a reprezentatívnejší. A ani jeho na Malte zdokonaľovaná angličtina sa neukazuje väčším problémom.
