Ďalšou známkou, ako sa náš svet mení, je fakt, že keď WikiLeaks publikovali ďalšie dokumenty o CIA, vyvolalo to skôr hnev verejnosti na samotných zverejňovačov tajomstiev, než znechutenie Washingtonu.
Chrlenie dokumentov WikiLeaks už dávno nie je príležitosťou, pri ktorej by civilisti fascinovane študovali ich obsah. Ak je momentálne táto organizácia ešte relevantná, tak skôr vďaka tomu, čo odhaľuje o svetových ambíciách Ruska.
Vráťme sa o dačo späť: WikiLeaks sa preslávila v roku 2010 vďaka zverejneniu tisícok tajných kábelogramov amerického ministerstva zahraničia, ktoré odhaľovali povahu a nástroje americkej hegemónie „jemnej moci“ (soft power) nad svojimi západnými partnermi. V tom čase sa organizácia WikiLeaks označovala za zástancu transparentnosti a zodpovednosti.
Prenesme sa do roku 2016, a povesť WikiLeaks bola v troskách po rozhodnutí podporovať hacknutie e-mailov Demokratickej strany Ruskom v zjavnom pokuse priniesť americké prezidentské voľby na striebornom podnose Rusku naklonenému Donaldovi Trumpovi.
Prezradenie CIA – najväčšie v dejinách agentúry vrátane detailov o sledovacom softvéri a možnostiach – len potvrdzuje WikiLeaks v úlohe protizápadného intrigána s úmyslom zasiať chaos a posilniť Rusko. Obsah prezradených dokumentov CIA v prvom rade odhaľuje, že CIA ide jej práca dobre, čo sotva niekoho prekvapí. Nepriamo tiež prezrádza, že CIA zúfalo zlyháva pri ochrane vlastných tajomstiev – čo je trápne, ale iste nie šokujúce.
