Poľský odpor k opakovanej voľbe poľského predsedu Európskej rady Donalda Tuska na ďalšie 30-mesačné funkčné obdobie nám znovu pripomenulo, koľko zbytočného hašterenia ešte stojí v ceste k stabilite a súdržnosti v Európe.
Poďme vymenovať zopár vážnejších problémov, ktoré EÚ momentálne musí hasiť. Začnime odchodom Veľkej Británie a vzostupom euroskeptických síl v členských štátoch Únie. Pokračujme nekonečnou gréckou finančnou krízou, kde zasa v lete 2017 hrozí bankrot a vypadnutie z eurozóny, ak krajina nedostane nové pôžičky.
Nezabudneme na ruskú agresiu na Ukrajine a na otázku sankcií, kde Európa stále nie je jednotná. Všimneme si tiež vzostup napätia na Balkáne. Minulý rok v Čiernej Hore došlo k neúspešnému pokusu o prevrat a pokusu zosadiť prozápadného premiéra Mila Djukanovića; Srbsko neskôr vyhostilo partiu Rusov, ktorá mala prevrat a vraždu Djukanovića pripraviť.
A tak ako inde na Západe, Rusi podľa všetkého podporujú výrobu protizápadnej propagandy, konšpiračných teórií a ultranacionalizmus v Srbsku, kde neustále dochádza k provokáciám proti Kosovu.
Potom máme nedoriešené krízy ako milióny moslimských utečencov zadržaných (zatiaľ) v tureckých táboroch na základe krehkej dohody s Európou, kým nacionalistický turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Nemecko z „nacistických praktik“ preto, že nedovolilo tureckým vládnym ministrom cestovať do Nemecka a vystupovať na verejných zhromaždeniach svojich krajanov.
