Sú týždne, keď sa zdá, že sa toho stalo veľmi veľa, pričom sa nestalo dokopy nič, iba čo sa zmútila voda a zvíril prach. Presne tak to bolo aj teraz, akurát celkom inak. Mečiar naozaj neprišiel s ničím novým, nešokoval ani posledný dôkaz policajnej brutality a už vôbec nie Kollár, no a úplne najmenej prekvapivý bol najnovší angažmán neoficiálneho šéfa oficiálne neexistujúcej tajnej služby Kočnera.
Rozdiel oproti iným hluchým týždňom je však v tom, že keď sa usadí kal a všetko sa vráti do starých koľají, vyjde najavo, že tie koľaje sú iba ilúziou a že v skutočnosti je u nás už dávno všetko vykoľajené.
Novinkou v tej hybnej nehybnosti by mohlo byť aj to, že úradujúci premiér sa definitívne rozhodol riadiť štát cez telefón a facebook. Spaľovaný nefalšovanou sociálnosťou zhulákal chalana vo VšZP, až na ňom neostala nitka suchá.
Nie, Fico nemá už nijakú ambíciu vrátiť veci do normálu, pretože sa to ani nedá. Škodná celkom zničila pastviny, zostalo len to, čo je na stromoch, a aj to iba do najbližšej zimy. Dalo by sa to opísať aj kvetnatejšie, ale ako majú fungovať metafory, keď nezaberajú ani priame pomenovania. Klamári, zlodeji, mafiáni – ktorý z týchto výrazov ešte nestratil svoj pôvodný význam?
