Je to len tmavší pás na dlažbe, pripomína poludník zaliezajúci na jednom konci do stanice metra na Potsdamer platz. Tadiaľto šiel múr a predeľoval mesto na východnú a západnú časť. Dnes je tu nová výstavba a len kde-tu malá pripomienka. Zmenený tón v dlažbe či kovová ceduľka na chodníku s nápisom Berliner Mauer a vročením 1961-1989.
Pripomienka z čias, keď bol Východ od Západu presne oddelený, vojnové dedičstvo presných línií, odliatych do betónu a obtiahnutých drôtom, kde hraničiari bez váhania strieľali a púšťali psy.
Ale nad touto veľmi jasnou, neúprosnou geografiou vznikla ešte jedna vrstva. Taký Západ a Východ, o ktorom sa len hovorilo. Existovali artefakty, útržky, ktoré zapadali do príbehov, do snovej látky predstáv. „Vy máte práčku!“ zvolala prekvapená pani Mary Novak, keď prišla z Ameriky na Slovensko navštíviť na staré kolená svoju rodinu, uvidieť chlapcov, ktorým posielala občas dolár v obálke, a oni zrazu bývajú v dome a majú práčku! Predstavovala si to tam u nich celkom inak.
“Sľubuje, že je také miesto, je také usporiadanie, kde všetky odrezky, kúsky a zlomky tvoria celok, svätú jednotu. Kde všetko potlačené môže byť vyjadrené, všetko prázdne naplnené a zakázané vyjavené.
„
A Západ. Vedeli sme, k čomu sa viažu výjavy plných regálov, blikajúcich neónov, prevísajúcich muškátov a chodníkov, ktoré akoby niekto práve prešiel vysávačom. A prichádzali svedectvá, o tom, že západné mestá skutočne nadránom vysávajú, doska na záchode sa sama umýva krútením a z pohľadu na prebytok môže človeku aj preskočiť.
Antropológ Alexei Yurchak z Kalifornskej univerzity v Berkeley opísal a predstavil výraz imaginárny Západ. Veršík Lasicu a Satinského „Spomínam na Paríž a nikdy som tam nebol“ to vysvetľuje celkom presne. Sú to spomienky, nostalgia za miestom, ktoré človek nikdy nenavštívil. Mal časti – nálepky, platne, rifle, zábery – no nikdy nie celok. Zvuky, farby, štýl, všetko pozná a strašne mu to chýba, len nevie, čo presne.
Drony nad Moskvou
Dron vyjde spoza fasády výškovej budovy a ukáže záber na skupinu mrakodrapov. Človeku v prvej chvíli napadne Manhattan, no budovy sú novšie, opraví sa teda, že možno Šanghaj. Ale keď kamera vojde medzi domy, uvidíme pravoslávny chrám. Zlaté cibule zbadáme len na chvíľku, strih a dívame sa na sklenené priečelie úradov. Dole chodia žlté taxíky ako v New Yorku.
Toto vám médiá neukázali, tvrdí sprievodný popisok. Video Modern Moscow zdieľala priamo z Putinovho profilu aj pani, ktorá na stránke Matice slovenskej tvrdí, že by sa mali pretransformovať na politickú stranu. Lebo nikto iný Slovensko neochráni.
Jej obrázok je vyrezaný z väčšej fotografie ulovenej kdesi na webe. Profil má pár desiatok „priateľov“ a na stene odkazy na Donbas, Putinove prejavy, ulice Paríža pokryté špinavými matracmi s komentárom „Utečenci vstali a išli na raňajky, nezavoláte ďalších, pani Merkelová?“. Takýto Paríž asi videl aj Trumpov „priateľ Jim“, ktorý vraj už do tohto nebezpečného mesta viac nevkročí.
„Keď sa dívam na internet, a čo tam vidím, musím sa pýtať, kde na to tí slniečkari chodia, na tú bohorovnú istotu, ako sa veci majú. Toto video, tento imám predsa hovorí... pozrime si spoločne, čo hovorí,“ päťdesiatnička sa nakrúca pri preklade videa z nemčiny, zastavuje prehrávanie na laptope, akoby to bol jazykový kurz. Keby to bol film, hrala by ju Isabelle Huppert, tá najlepšie stelesní vystrašené, ale tvrdohlavé ženy, ktoré doma točia geopolitické porno.
Niektoré účty a profily sú skutočné, niektoré inšpirujú skutočnosť ako tá pani, ktorá zdieľala Moskvu natočenú z dronu a špinavé ulice Paríža. Sú to animátorky imaginárneho Východu. Spomínajú na Paríž, ktorý vraj už nie je to, čo býval. A na Moskvu, ktorá sa vynára z dna jazera, kde sa zanorila po páde múru, pozlátené cibuľové veže vedľa sklenených mrakodrapov, všetko zaliate tichom a pokojom. Luxe, Calme et Volupté.
