Keď sa pred štyrmi rokmi konali v Česku prezidentské voľby, nebol to až taký zlý pohľad na diskusie. Diváci sa dokonca mohli vyhnúť aj pocitom trápnosti, ktoré tak často zažívame pri pohľade na kandidátov na Slovensku.
Áno, bola tam večná kandidátka Jana Bobošíková a ďalšie osoby z okraja českej politickej scény, no zároveň sme narátali možno aj päť kandidátov, ktorí by funkciu prezidenta dôstojne zastali a niektorí by možno pokračovali v masarykovskej a havlovskej tradícii.
A potom tam bol Miloš Zeman. Politický návratilec z Vysočiny, jeden z kandidátov, čo mali šancu stať sa prezidentom. Jeden z kandidátov.
Po štvrtkovom oznámení Zemana, ktorý sa nakoniec prezidentom stal a na Pražskom hrade si usporiadal svoju tradičnú oslavu inaugurácie, je jasné, že táto kampaň bude iná. Zeman za posledné štyri roky natoľko prispôsobil politiku svojej podobe, že v tejto kampani nebude jedným z kandidátov, ale niečo, čo by v angličtine zdôraznili slovíčkom the. Ten kandidát.
Zemanovi súperi sa nebudú predbiehať svojimi víziami o vykonávaní najvyššej funkcie v štáte, ale v tom, kto sa vie najviac odlíšiť od úradujúceho prezidenta. Na jednej strane to možno vytlačí kandidátov vulgárneho nacionalisticko-komunistického spektra, lebo v tejto oblasti Zeman nemá konkurenciu, na strane druhej to diskusiu sploští.