Autor je redaktorom Českého rozhlasu, Rádiožurnálu
Islamisti v Sýrii definitívne odkryli svoje karty. V provincii Idlíb, kde mnohé z povstaleckých skupín vrátane džihádistov a teroristov z al-Káidy majú už dlhé mesiace, v niektorých prípadoch i roky svoju hlavnú základňu, sa totiž opäť naplno rozhorel boj o moc.
Extrémisti proti extrémistom, hoci mnohí z nich ešte nedávno bojovali proti režimu Bašára Asada bok po boku.
Na jednej strane vznikla koalícia nazvaná Tahrír aš-sám, ktorý vytvorili predovšetkým Front dobytia Sýrie napojený na Al-Kaídu, ďalej Liwa al-Haq a v neposlednom rade aj Núr Zinki.
Práve táto skupina operujúca aj v Aleppe pritom bola pritom dlhé roky označovaná za umiernenú opozíciu, ktorú vojensky podporovali aj Spojené štáty a finančne najmä bohaté monarchie Perzského zálivu na čele so Saudskou Arábiou a Katarom. Mnohí si ju ale budú pamätať zo záberov vraždy desaťročného chlapca, ktorému jeden z členov Núr Zinki odrezal hlavu.
Neprehľadná spleť
A potom tu máme protistranu. Ideologicky síce blízku, ak nie totožnú, no tiež usilujúce o nadvládu nad dobytým územím a aj o väčší vplyv. Jej súčasťou je salafistická Džund al-Aksá s väzbami na tzv. Islamský štát, s ktorým v súčasnosti konzultuje ďalší postup.
“Teror v mene tzv. viery, islamské právo šaría, likvidácia menšín, masakre, masové hroby, skutočný exodus ľudí aj zánik tisícročnej kultúry – život na územiach obsadených džihádistami sa zmenil na peklo.
„
A potom tu máme ďalšiu organizáciu Ahrár aš-sám, ktorá však čelí veľkému odlivu členov, pritom stále zastupuje opozíciu pri mierových rozhovoroch.
Počas šesťročného konfliktu sa všetky spomínané organizácie rôzne prelínali, spolupracovali aj vytvárali spojenecké zoskupenia, ale si aj navzájom preberali, resp. preplácali členov, aby sa pridali na tú či onú stranu. A podobné je to aj tentoraz, keď najmä viacero veliteľov prešlo z umiernenejšieho Ahrár aš-sam k „al-Káidistom“ pod velením obávaného vodcu abú Muhammada Džúláního.
Pre nezasväteného čitateľa je nielen samotný výpočet skupín operujúcich v Sýrii len ťažko zrozumiteľný. To, čo sa deje v provincii Idlíb však na druhej strane jasne ukazuje, aká situácia v Sýrii komplikovaná a najmä, ako by táto „kolíska civilizácie“ vyzerala, keby radikáli majúce medzi povstaleckými skupinami už niekoľko rokov navrch obsadili celú krajinu.
Špirála násilia pokračuje
Teror v mene tzv. viery, islamské právo šaría, likvidácia menšín, masakre, masové hroby, skutočný exodus ľudí aj zánik tisícročnej kultúry – život na územiach obsadených džihádistami sa zmenil na peklo.
A terčom útokov islamistov sa stali aj frakcie opozičnej a sekulárne Sýrskej slobodnej armády, resp. niektorých jej častí, proti ktorým bojujú ako radikáli na severe, tak v súčasnosti aj na juhu Sýrie, kde frakcie napojené na tzv. Islamský štát operujú pri hranici s Jordánskom a Izraelom.
Vďaka náboženskej tolerancii a sekularizmu pritom Sýria bola Sýriou, ako sme ju poznali. Vládcovia v Rijáde a v Dohe si však želali vytvorenie wahhábistického sunnitského štátu.
