Diplomatická vojna, do ktorej prerástol spor o turecké kampane v Európe, sa môže poľahky premeniť na ďalší „destabilizátor“ EÚ.
Je viac ako sporné, či eskort na nemecké hranice tureckej ministerky, ktorej nepovolili míting v Roterdame, si holandské úrady dobre premysleli. Alebo, presnejšie, či rozhodovanie motivovalo aj čosi iné ako vlastné parlamentné voľby (o týždeň), v ktorých budú islam a migrácia – horribile dictu – veľkou témou.
Predstava, že po Európe si začnú robiť politické kampane rôzne cudzie vlády (a opozície), ktorých národné komunity tu hosťujú s volebným právom vo vlastnej krajine, je iste zvláštna. (Keď si poslanec Jobbiku zriadil v Dunajskej Strede kanceláriu, Fico II reagoval zákonom.)
Turci ostro protestovali voči Holandsku, v Istanbule nakrátko vymenili vlajku konzulátu za tureckú Čítajte A novinka sa prieči mysli ešte o to viac, že trpezlivosť skúša práve ten Erdogan, ktorého vládnutie nazvať nedemokratickým je prislabé, a referendum, ku ktorému kampaň exportuje, má betónovať v Turecku len a len prvky autokracie.
