Autorka je publicistka a psychologička
Žijem v Štokholme, hlavnom meste Švédska, celý môj dospelý život. Aký je to vlastne pocit žiť v krajine tak dlho ako ja – hoci som sa tam nenarodila? Nakoniec si tú krajinu adoptujete. Alebo si krajina adoptuje vás. Tak či onak, dnes už to nie som len ja, kto žije vo Švédsku, ale Švédsko zároveň žije vo mne, v mojom srdci.
Pred časom sa svetom začal šíriť obraz Švédska úplne odlišného od toho môjho. Svoju krajinu som vždy považovala za tolerantnú a s hlbokou humanitárnou tradíciou – pričom k tomuto presvedčeniu sa stále hlásim.
No svetové správy v posledných týždňoch Švédsko opisujú skôr ako krajinu v štádiu voľného pádu. Začiatkom marca do seba kúsky skladačky zapadli. Prekrútené fakty, lži, úplné dezinformácie z iných krajín vrátane Fox News, čo je primárny zdroj informácií amerického prezidenta Donalda Trumpa, a tiež aj od istých síl v rámci Švédska.
Toto je moje Švédsko
Po všetkých tých rokoch sú moje city k druhej domovine silné. Švédsko ma naučilo demokracii, ľudským právam, rodovej rovnosti.
Som pyšná na hlbokú humanitárnu tradíciu a na švédske zaobchádzanie s deťmi. Som vďačná aj za to, že som dostala príležitosť rozvíjať sa ako žena. Som pyšná na švédsky školský systém a vďačná, že som dostala príležitosť študovať až po titul PhD., a to celkom zadarmo.
“Švédska skúsenosť je, že ľuďom, ktorí sa prisťahovali, sa darí, že prispievajú do miestneho sociálneho systému a do národného hospodárstva. Prispievajú svojou kultúrou, tradíciami a vytvárajú diverzitu. Netvrdím, že Švédsko je štátom, čo nemá problémy, ale vyrieši si ich – tak ako vždy.
„
Poskytlo mi to nástroje a naučilo ma myslieť kriticky, rozlišovať medzi faktami a nevedomosťou, zavčasu odhaliť populistov a oportunistov. Som aj pyšná na to, že žijem v multikultúrnej spoločnosti, kde sa každý piaty obyvateľ narodil v inom štáte. Toto je moje Švédsko, ktoré som dnes ochotná brániť.
Krajina nebola vždy bohatá
Svetom koluje prekrútená historka, že sociálny systém vo Švédsku sa má každú chvíľu zrútiť vinou silného prisťahovalectva a že multikultúrny koncept už nefunguje. Tento obraz neprijímam a fakty mi to potvrdzujú.
Švédska ekonomika je momentálne silná, napriek vysokým nákladom imigrácie. Krajina má prebytok verejných financií a odhady naznačujú, že prebytok do roku 2020 len vzrastie. Navyše malo jednu z najvyšších mier rastu v Európe za posledné dva roky. Svetové ekonomické fórum priradilo Švédsko k najlepšie prosperujúcim štátom v mnohých medzinárodných rebríčkoch.
Dlho trvalo, kým sa Švédsko dostalo tam, kde sa nachádza dnes. Pred necelými sto rokmi bola táto krajina dosť chudobná. Malá populácia žila v nedobrých podmienkach a mnoho Švédov po prelome 19. a 20. storočia emigrovalo, hlavne do Ameriky, vo svojej vlasti nevideli budúcnosť.
Švédsky sociálny štát má hlboké korene. Ľudia sa museli naučiť pracovať spolu, aby prežili. Tu má pôvod švédsky humanizmus, ktorý majú možnosť zažiť aj mnohí iní, prináša im benefity
a nachádzajú bezpečie pod jeho krídlami.
Často si tiež môžete prečítať, že Švédsko postavili prisťahovalci. Lebo má bohaté dejiny prisťahovalectva, táto krajina imigrantov odjakživa víta. Na jeseň 2015 tu požiadalo skoro 163-tisíc ľudí o azyl.
