Univerzálnym argumentom predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka voči všetkým, ktorí kritizujú jeho stranu za nečinnosť či podieľanie sa na negatívnych ekonomických a politických rozhodnutiach vlády V. M., je, že nemôže urobiť viac, lebo dostal nedostatočnú podporu od občanov-voličov. Zdanlivo rafinovane (pretože robotnícky šéf sa tvári, akoby tomuto nezmyslu aj veril) tak vedie svoju novú predvolebnú kampaň, na ktorej konci má byť ZRS ako značne silnejší politický subjekt. Súčasné vnútrokoaličné rozpory okolo schvaľovania štátneho rozpočtu na budúci rok však jasne vyvracajú Ľuptákovo "univerzum" - ak už nechcem spomínať zablokovanie privatizácie STV 2, kde sa zrazu ukázalo, ako málo hlasov koaličných poslancov stačí, aby boli zámery HZDS vyvrátené z koreňov.
Budúcoročný štátny rozpočet má na rozdiel od posledných troch jednu "nevýhodu" - je rozpočtom vo volebnom roku, kde sa treba pred voličmi ukázať v tom najlepšom svetle. A dosiahnuť najlepšie svetlo v situácii, keď nikdy za samostatného Slovenska nebol štátny rozpočet v takom deficite ako teraz, nebude jednoduché, čo pochopili tvorcovia štátneho rozpočtu viac ako zreteľne, veď o ničom inom nevypovedá ani útok na nezávislosť Národnej banky Slovenska, de facto na stabilitu slovenskej koruny. V situácii, keď súčasným vládcom v prípade volebnej porážky hrozia aj trestnoprávne dôsledky, je boj o rozpočet (a teda rozdeľovanie peňazí "svojim rezortom", ako to nie prvý raz predvádza SNS z hľadiska potrieb obrany a školstva) úplne logický - aj preto tie zdĺhavé koaličné rozhovory, aj preto odkladanie prerokovania štátneho rozpočtu pod rozličnými priehľadnými zámienkami.
