Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Za posledný rok a pol navštívil izraelský premiér Moskvu štyrikrát. Odkedy Rusko zvrátilo vojnu v Sýrii v prospech Asada, Netanyahu má špeciálny záujem udržiavať s Putinom dobré vzťahy a pravidelne sa utvrdzovať v tom, že obe krajiny chápu svoje pozície v regióne. A to hlavne v rovine spojencov, nepriateľov a limitov, ktoré by sa nemali prekročiť.
Okrem Ruska je tu totiž ešte aj Irán, ktorý tiež podporuje Asada a jeho vojenská prítomnosť v Sýrii vyvoláva obavy najmä (no nielen) v Izraeli. Okrem niekoľkých teroristických skupín v oblasti Golanských výšin má židovský štát teraz na severe dvoch nových mocných susedov, ktorých kroky treba pozorne sledovať.
Moskva plánuje rozšíriť v Sýrii svoju námornú základňu a jej letecká základňa tiež svedčí o tom, že Rusko sa tak skoro nikam nechystá. Doterajšia vojenská spolupráca a koordinácia medzi oboma krajinami zabezpečila hladký priebeh “spolunažívania” na hranici a zabránila potenciálnym zrážkam Ruska a Izraela v sýrskom vzdušnom priestore.
Aj také operácie, akými boli izraelské letecké útoky na konvoje zbraní alebo zbrojné sklady na sýrskom území, ktoré mali zabrániť presunu sofistikovanej techniky do rúk proiránskeho hnutia Hizballáh, sa zaobišli bez väčšej reakcie zo strany Ruska. Permanentná prítomnosť Iránu v Sýrii však predstavuje pre Izrael problém.
