Pred holandskými voľbami 15. marca je rukopis udalostí takmer univerzálny: liberálny systém Západu sa modlí za porážku ďalšieho protiimigračného nadšenca Geerta Wildersa.
Po nečakanom rozhodnutí Veľkej Británie z minulého leta odísť z Európy a po šokujúcom víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách si ľudia začínajú uvedomovať, že nacionalizmus ostáva mocnou hrozbou pre medzinárodné usporiadanie. Boja sa dokonca aj v kozmopolitnom Holandsku.
Až na to, že v Holandsku Wilders v skutočnosti nepredstavuje hrozbu. Koncom minulého leta bolo obdobie, keď jeho strana PVV viedla prieskumy s 20- až 25-percentnou podporou a zdalo sa pravdepodobné, že Wilders absolútne vyhrá voľby.
Vždy však bol na hony vzdialený možnosti vládnuť krajine. Po prvé, PVV má len jediného člena, Wildersa, a jeho politický program (odmietanie islamu a islamských prisťahovalcov) bol dosť krátky, aby sa zmestil na jediný hárok papiera.
Všetky ostatné veľké strany s ním odmietajú vytvoriť koalíciu. A teraz, keď sa turecký prezident Erdogan zbláznil a obvinil holandskú vládu zo sympatií k nacizmu, lebo nedovolila členom jeho vlády získavať si podporu u holandských Turkov, premiér Mark Rutte získava späť niektorých dezertérov k PVV svojou tvrdou reakciou. Oproti tomu Wilders bledne.
