j a panuj", ktorého efektívnosť na Slovensku nie je o nič nižšia.)
Strany vládnej koalície sa zrazu - po rokoch upozorňovania zo strany domácich i zahraničných odborníkov, spochybňujúcich makroekonomický zázrak s minimálnym mikroekonomickým prejavom - dostali do úzkych. Blížia sa voľby a oni stoja pred potenciálnymi voličmi (ktorých je akosi pomenej ako v minulých rokoch) a návrhom štátneho rozpočtu ako nahí v tŕní, a čo je horšie, o tom, že je kráľ nahý, vedia nielen malé deti bez volebného práva, ale aj čoraz viac rodičov.
A tak sa pred občanmi začínajú rozohrávať hry, ktoré majú odpútať ich pozornosť od toho, že štátny financminister je v úzkych, čo viac ako presvedčivo dokladajú najmä jeho spoluvinníci. Darmo budú dnes lídri koaličných partnerov obviňovať najsilnejšieho partnera či seba navzájom, spoluvinu zo zarážajúcich makroekonomických výsledkov nemôžu zo seba zmyť, lebo sa na nich celé tri roky podieľali. Prijímanie pochybných ekonomických zákonov, nekompetentný priebeh privatizácie, kedy sa k majetku nedostávali najschopnejší, ale najvernejší (ktorí navyše podľa J. Ľuptáka dlhujú štátu 30 mld Sk, čo sa rovná približne šestine budúcoročných plánovaných príjmov), nepochopiteľná fóbia zo zahraničného kapitálu a v nie poslednom rade nedemokratické rozhodnutia a rast vnútropolitického napätia, ktoré spôsobili integračné neúspechy SR, sú príčinami súčasných problémov, ktoré sa začínajú prejavovať tam, kde sú z volebného hľadiska najnevhodnejšie - v dotovaní jednotlivých rezortov.
