Autor je básnik a prekladateľ
Môj žilinský kamarát Jano Hanák má za sebou dobre prežitý život. Prežil ho nielen ako vynikajúci chirurg, ale aj ako výborný hokejista, tenista aj bežec. Behu sa venuje dodnes – to on vymyslel a každoročne pomáha organizovať žilinský Memoriál Jozefa Gabčíka.
Kým však bol ešte chlapcom, bavilo ho vraj hlavne miništrovanie. Napriek tomu za druhej svetovej vojny, ako deväťročný (a spolu s ním aj jeho o rok starší brat) prešiel peklom, ktoré opisuje v knihe Na tenkom ľade. (Vďaka iniciatíve riaditeľa seredského Múzea holokaustu Martina Korčoka ju vydalo v roku 2016 o. z. EDAH).
Tým dvom žilinským chlapcom najprv zmizli rodičia a potom sa aj oni nedobrovoľne ocitli v baraku seredského tábora.
Stretli tam Žilinčanku, ktorej sa Jano Hanák opýtal, či nevie niečo o ich matke.
„Povedala, že aj naša matka bola krátko pred nami v Seredi a prvým transportom odišla – asi do Osvienčimu – a aby sme sa veľmi neukazovali, lebo aj nás odvezú a nikdy sa nevrátime. Pýtal som sa, prečo by sme sa nevrátili? Dostal som odpoveď, že nijaké židovské deti, ktoré odvezú, sa už nevrátia. Povedal som jej, že my predsa nie sme Židia. Ona sa uškrnula a povedala: Vy možno nie, ale vaši rodičia áno.“
