Hádam nikdy nebola nezávislosť Škótska taká oprávnená pre anglický šovinizmus. A hádam nikdy nemala takú chabú ekonomickú logiku. Toto ostáva, bohužiaľ, kontextom prekvapivého pondelňajšieho oznámenia premiérky Nicoly Sturgeonovej, že Škótsko sa bude snažiť usporiadať ďalšie referendum o nezávislosti v najbližších dvoch rokoch.
Odkedy sa väčšina anglických a waleských voličov v júni minulého roka rozhodla odísť z EÚ, zatiaľ čo škótski obyvatelia hlasovali pomerom 62 k 38 za zotrvanie, panovala obava, že Veľká Británia brexit neprežije.
Sturgeonová však ďalej aspoň slovne podporovala cieľ zostať v Únii, až do povýšeneckého odmietnutia premiérky Theresy Mayovej akceptovať obavy Škótska alebo dokonca zvážiť alternatívu k tvrdému brexitu (čiže nezostať na spoločnom trhu), keď jasne dala všetkým najavo, že otázka nezávislosti sa vráti na pretras.
Druhé škótske referendum by vyvolalo neistotu, vyhlásila Mayová Čítajte A aká mýtická spravodlivosť by dopadla na nadutý prísľub Anglicka „znovu sa chopiť kontroly“ namiesto Bruselu, ak by toto odhodlanie rozdúchalo škótsku túžbu urobiť to isté voči Londýnu. Keby bohatí euroskeptickí toryovci a vidiecki robotnícki voliči pocítili všetky dôsledky svojej hlúposti. Lebo ak – ako hovoria Angličania – brať sa v náhlivosti znamená potom zdĺhavo ľutovať, tak to isté určite platí aj o rozvode. Len s tým rozdielom, že pokánie sa odohráva v samote.
