Autorka v rubrike zastupuje Irenu Brežnú
Vraj zažívame príšernú devalváciu hnedej nálepky. Tí, čo aj programovo zapadajú do definície fašizmu, tvrdia, že oni to nie sú. A teda to musí byť niekto iný.
Turci tvrdia, že fašistická je holandská vláda, lebo nedovolila – pár dní pred ich voľbami – kampaňovať za silnejšieho Erdogana. A argumentujú Srebrenicou. Predtým za fašistov označili aj rakúsku vládu, keď sa zasadzovala proti prístupu Turecka do Únie. Dobre vedia, kde má kontinent achillovku.
Rusko tradične tvrdí, že echtovní fašisti sú tí z majdanu, lebo veď oni na to majú expertízu z Veľkej vlasteneckej. Potom tak označili celú ukrajinskú vládu a s ňou aj každého, kto si s Porošenkom podal ruku. Ako slovenský prezident.
Pritom Kremeľ otvorene podporuje strany odkazujúce so slzou v oku na porazené režimy v druhej svetovej a označuje tieto strany za svojich prirodzených spojencov. Ruská ambasáda dokonca vysiela na turné hosťujúcich ideológov, ktorí ponúkajú „čo by bolo keby“ verzie vojnových udalostí.
U nás sú za fašistov označení aj tí, čo nevolajú po opevňovaní Európy a krajiny, domáce menšiny nechcú trestať a neveria, že islam je nový fašizmus. Lebo vraj slniečkari šíria totalitu tolerancie.
A vraj, ak je to slovo na F aj Sulík, tak potom sa treba hlásiť u súdruha Žinčicu, lebo to je zjavne nákazlivé.
