ov, SDSS podpredsedu. KDH poslalo taktiež svojho podpredsedu a zároveň aj hovorcu SDK v jednej osobe - M. Dzurindu. Možno tak konštatovať, že niektoré strany SDK neukázali rovnaký, teda spoločný či jednotný prístup k svojmu partnerovi. Možno aj preto zaznel oveľa silnejší, až frenetický potlesk delegátov pri privítaní predsedu MKDH B. Bugára, a nie funkčne dvojjediného M. Dzurindu.
Druhou zaujímavosťou bolo, že predseda Langoš mal protikandidáta na túto funkciu V. Chlipalu. Značná časť diskutujúcich síce ocenila, že tento fakt je v podstate prejavom fungovania demokracie strany, svojím hlasovaním - Langoš získal výraznú väčšinu hlasov - však rozhodla, že je nielen demokratická, ale aj politicky uvažujúca. Bol to totiž Langoš, ktorý v rámci SDK dohodol aj také podmienky pre stranu, že ak by sa parlamentné voľby uskutočnili teraz, DS by v NR SR mohla vytvoriť vlastný poslanecký klub. Zároveň treba povedať aj to, že Chlipala neponúkol delegátom žiadny konkrétny program, ktorým by ich presvedčil, že jeho naplnením by strana podstatne dokázala zvýšiť svoje volebné preferencie. A neprospela mu ani skutočnosť, že zároveň oznámil svoju ochotu kandidovať aj na post podpredsedu, čo zrejme väčšina delegátov vnímala nie tak, že mu ide o stranu, ale o funkciu. Mimochodom, päťpercentné volebné preferencie strany sú azda najväčšou bolesťou DS. Ak však túto stranu vnímame ako stranu skôr hodnotovú ako politickú, nie je na tom nič čudné. Jednoducho, spoločenská objednávka základných hodnôt a princípov je na Slovensku taká, aká je.
