„Návrh“ tureckého ministra pre Európu na prehodnotenie migračného paktu, ktorý odznel včera, môže zostať v úvodzovkách. Zatiaľ. Napokon, bolo by aj čudné, keby na škále hysterických reakcií, ktoré spustil holandský škrt cez kampaň Erdogana, práve táto vyhrážka chýbala.
To, že dohodu nevypovedali v prvom záchvate – na rozdiel od holandských diplomatov –, je dokonca znamenie, že sa ani nechystajú.
V mentálnom rozpoložení, ktoré ilustrujú reči o „holandskom fažizme“ (a pod.), je však ťahať sa za prsty s Turkom veľký vabank. Ak totiž Erdogan naozaj skratuje, k čomu ho „drahý priateľ“ Putin povzbudzuje, tak naša skvelá Únia nemá žiadny plán B.
Teda okrem múrov na balkánskej trase, ktoré však budú málo platné – ak na drôty nepribudujú strelecké kóje –, ak sa na grécko-macedónskej čiare zhromaždia desaťtisíce.
Momentálne prielom nehrozí len preto, lebo kým za semester pred paktom prišlo na grécke ostrovy takmer 900-tisíc utečencov, semester po – v lepších poveternostných podmienkach (jar, leto) – 20-tisíc.
