Rozhodnutie vlády zrušiť amnestie brániace vyšetreniu únosu Michala Kováča mladšieho z roku 1995 môže byť prijaté ako jedno z najkonštruktívnejších politických rozhodnutí v krátkych dejinách tejto krajiny.
Mnohí Slováci sú podozrievaví voči motívom kabinetu – prečo práve teraz? Čo sa snažia zakryť? – a, prirodzene, parlament musí najprv dať dokopy trojpätinovú väčšinu na súhlas, než bude smieť prípad únosu pokračovať.
A aj keby to Ústavný súd najneskôr do dvoch mesiacov odobril a polícia dostala ďalšiu šancu a svedkovia ešte nezabudli, čo videli, a súdne prípady neboli zdržiavané intrigujúcimi právnikmi, a sudcovia rozhodovali spravodlivo a promptne, a nedošlo by k premlčaniu – aj vtedy sa môže stať, že nikto z údajných únoscov nepôjde do väzenia.
Nikto, kto žije v tomto štáte a zažíva, ako funguje justičný systém, už vážne neočakáva presadzovanie zákona, keď ho politici porušujú.
A predsa.
Ak sa príbeh Kováča juniora dôkladne odkryje, možno budeme v tejto krajine nakoniec schopní verejného diškurzu o tom, kto v skutočnosti disponuje mocou a s akým cieľom.
