Autor je redaktor MF DNES
Zvyšok Európy si ako zvyčajne rokovanie Európskeho parlamentu takmer ani nevšimol. Nebol na to dôvod, v utorok prijatá smernica o obmedzení držania niektorých poloautomatických strelných zbraní, predovšetkým upravených samopalov, je vecou, ktorá sa netýka 99 percent ľudí v krajinách Európskej únie.
A aj tí, ktorých sa to týka, väčšinou po krvavých atentátoch vo Francúzsku a v Belgicku pochopili, že sa s držaním najnebezpečnejších zbraní muselo niečo urobiť. Len v Českej republike sa z odporu proti „nezmyselnej smernici“ a ďalšiemu „diktátu Bruselu“ stala otázka národnej cti.
“Proeurópski Česi sú dnes v politickom a mediálnom disente nálepkovaní podobne ako Havlovi „pravdoláskari“, proimigrantskí „slniečkari“. Prischol im termín „eurohujer“.
„
Českí europoslanci sa stmelili v jeden šík, urobili z rutinného rokovania drámu, v Prahe sa konala dokonca pomerne početná demonštrácia, parlamentné strany sa predháňajú v nápadoch, ako obísť smernicu zakazujúcu zbrane, ktorými môžete za pár sekúnd postrieľať dvadsať ľudí – tak aby ich Česi mohli ďalej vlastniť a české zbrojovky ďalej vyrábať.
Logickú otázku, prečo sa to deje v Česku, a nie v žiadnej inej z 27 členských krajín Ú, si nikto, ani politici, ani novinári nekladú, všetci len hľadajú technické spochybnenie smernice a neponúkajú inú alternatívu.
Začal s tým Klaus
Český euroskepticizmus má hody, spochybňovači českého členstva v Európskej únii na čele s exprezidentom Václavom Klausom krochkajú blahom, majitelia zbrojoviek môžu svojim PR oddeleniam udeliť tučné mesačné prémie, pretože sa záujmov pár tisíc zamestnancov ich tovární a z hobby niekoľkých tisíc ľudí, ktorí vo voľnom čase chodia na strelnice, podarilo urobiť celonárodný český záujem.
A taký „teáter“, v ktorom nemá šancu zaznieť žiadny rozumný hlas, ktorý by sa na to celé pozrel z perspektívy celoeurópskej či aspoň z pohľadu normálneho Čecha, ktorému nenapadne dať tisíc eur za to, aby mal doma pod vankúšom pištoľ.
Podobne ako s úniovou smernicou o strelných zbraniach je to v Česku s väčšinou vecí, ktoré sa týkajú Európskej únie. Pocit, že my Česi vieme všetko najlepšie a nejaký Brusel nám nebude nič rozkazovať, je prevažujúcim českým postojom už tak nejako odpradávna.
Dokonca ešte v 90. rokov, za čias premiérovania Václava Klausa, ktorý s víziou nadradenosti Čechov nad všetkými okolo nielen nechal rozpustiť spoločný štát so Slovákmi, ale zlikvidoval aj Visegrádsku štvorku.
Česká tradícia „proti všem“
A keď sa hlasovalo v referende o vstupe do Európskej únie, išiel vzývať mýtických blaníckych rytierov a hlasoval proti.
Jeho desať rokov v úrade českého prezidenta, keď nevynechal jediný moment, aby do vzťahu Čechov k Európskej únii nepridal kvapku jedu, zanechalo dlho ťažko zmazateľnú stopu v duši českého národa, pre ktorý je prezident stále pánom prezidentom, nástupcom T. G. Masaryka a akýmsi zástupcom neexistujúcich českých kráľov.
