erateľnou skutočnosťou je, že poľnohospodárstvo prešlo u nás najťažšou transformáciou. Vyplýva to však z krajových zvyklostí - už za komunizmu popustil štát roľníkom vždy, keď sa dostali na dno, aby sa mohli vlastnými silami vydriapať, potom ich chvíľu mlčky trpel (predsa to len nebola taká čisto štátna forma vlastníctva), a keď jeho milovaný priemysel narobil dlhy, skočil sedliakom na krk a ozbíjal ich, aby tie dlhy zaplatil. Nič iné nerobí ani táto vláda. Ďalej chráni svoj milovaný priemysel a hucká sústružníkov, bez práce opretých o stroje, aby nadávali na Čechov, ktorí údajne Slovensko zbavili dobrých zbrojných kšeftov. Napokon, v strojárstve je zamestnaných viac ľudí, teda viac voličov, než v poľnohospodárstve.
Oporou tejto vlády v parlamentnej koalícii je druhá zložka Novej agrárnej strany - Roľnícka strana Slovenska. A tu už sa človeku natískajú pochybnosti, či naozaj ide len o obhajobu potrieb poľnohospodárov, ako sa hovorí v programovom vyhlásení NAS, alebo o učičíkanie tých, od ktorých koniec-koncov závisí výživa národa. Lebo pravda je taká, že vládna koalícia, ktorej súčasťou je strana nového predsedu novej NAS P. Delingu, urobila pre poľnohospodárov menej ako málo. Nepremyslený a neprehľadný systém dotácií, podpora podnikov podľa pravidiel osobného prepojenia, brzdy na výstupných cenách a liberalizácia vstupov... Koalícia pripravila pre prvovýrobcov len dobre tvrdé tréningové ihrisko. Kleinova nádej na schopnosť obstáť v konkurencii sa môže naplniť až vtedy, keď sa úroveň subvencií našich roľníkov vyrovná podpore v Európskej únii - tam je dvojnásobná. Vtedy prestanú rásť ceny potravín a jasne sa ukáže, kto je efektívny, kto nie, vtedy prestanú byť ceny domácich potravín a produktov podstatne vyššie, ako sú dovozové. Zatiaľ to však vyzerá len tak, že sa podarilo jednu "nezávislú" (ak si odmyslíme postkomunistickú ľavicovosť HP) stranu pretiahnuť do tábora HZDS. Chlieb lacnejší nebude.
