Od "kejvalov" k "ánovníkom"

"Kejvalmi" nazval v predchádzajúcom režime ľud tejto, a dnes už susednej západnej cudziny, poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorí sa takmer nikdy nezmohli na hlasovací odpor. Odkývali súhlasne všetko, čo si všemocná štátostrana zmyslela, a to bol dôvod, prečo po novembri 1989 nasledovala zamatová expedícia poslancov v Prahe za dvere parlamentu. Niekdajším kejvalom, alebo, aby nebol problém s jazykovými inšpektormi, po slovensky "ánovníkom", vyrástla nečakane v samostatnej slovenskej demokracii nová generácia. Aj dnešná koalícia "odánuje" na Vodnom vrchu prakticky všetko, na čo si súčasná štátostrana spomenie. Ánovníci tak bezočivo púšťajú žilou obyčajným ľudkom, ktorí musia platiť stále viac za lieky, potraviny, noviny, koncesionárske poplatky a parom vie, čoho sa zvýšená DPH ešte dotkne, ak ju aj odánujú. Chudoba uťahuje opasky, má stále hlbšie do vrecka a tisícky ľudí žijú pod hranicou životného minima. Iným sa čoraz viac, práve vďaka dnešným "kejvalom-ánovníkom"z Vodného vrchu, odúvajú plné vrecká. Lenže, stále majú málo, a tak namiesto riešenia vážnych problémov, ktoré ľudí sužujú, hľadajú, kde by nás ešte ošklbali. Smotánka štátostrany je s ánovníkmi spokojná. Vyvaľuje sa v luxusných rezidenciách, skupuje, čo sa ešte dá, ibaže, asi už tuší, že ľudia sa raz veľmi nahnevajú. A tak niektorí páni posielajú svoje poklady do sveta - stále pribúda papalášov, ktorých detičky (a vari aj peniažky) sú už v bezpečí, voľakde za morom. Ánovníkom možno pošlú pohľadnicu.