Autor je spisovateľ a výtvarník
Po fyzicky náročných potulkách Barmou sa uchyľujem na dva týždne do thajského kláštora Tham Yai Prik.
Za dvanásť rokov, odkedy som tu bol naposledy, sa zmenilo celé osadenstvo. Niektorí zomreli, niektorí sa vrátili do sveta, ďalší odišli do iných komunít. Škoda, tešil som sa na starých priateľov. Rehoľný život však zostal rovnaký. Ranné žobranie, tvrdá manuálna práca, meditácia.
Je zvláštne, že necelých sto kilometrov od hektického Bangkoku žije komunita ľudí, ktorí sa nikam nenáhlia, nič zvláštne nerobia, nič nevytvárajú. A predsa veria, že nežijú nadarmo.
“Theravádový budhizmus má svoje sofistikované metódy, ako sa v mysli dostať tam, odkiaľ sa nám už nechce vracať späť. Po tomto mieste túžime všetci
„
Nakoniec v to isté verí – napriek odlišnému spôsobu života – aj desať miliónov obyvateľov Bangkoku. V tomto zmysle sme na vieru odkázaní všetci.
Už dávno si nekladiem otázky podmienené západným pragmatizmom, načo je to všetko dobré. Život týchto ľudí bez peňazí, vplyvu a moci – a, samozrejme, bez internetu, televízie či smartfónu – chápem ako alternatívu. Nepomerne radikálnejšiu ako sú alternatívy v umení, vede či ekonomike.
