Udalosť týždňa
Holandsko.
Prvý diel zo seriálu volieb s presahom ďaleko za hranice krajiny dopadol vysoko eurokonformne. (Hoci o päť mandátov posilnený) Wilders – vzhľadom na očakávania – až na hlavu prehral.
Dym bol väčší než plameň a skutočnosť, že kampaň sa úplne podriadila jeho agende, zostane len ironickým paradoxom deja. Víťazné reči – Berlín, Paríž, Brusel – ktoré sa kotili už ráno, akože populizmu došiel benzín (a pod.), sú, samozrejme, sebaoslavné povrchnosti.
Nie, zvláštnosti sú od krajiny ku krajine, pre francúzske dejstvo II z Holandska poučenie nie je.
Udalosť II
Turecké hrozby.
Medzi skutkami a rétorikou je ešte medzera, ale Holanďania sa teraz výrazne pričinili o jej zmenšenie. Výpovede aliančnej spolupráce, resp. migračného paktu – čím sa zdivočený Erdogan („fašisti“, Srebrenica) vyhráža – sú akoby pištole k spánkom Európy.
Každá kritika Ankary – iste opodstatnená – je bez záložných riešení stability iba sebakritikou vlastných zlyhaní. Prečo sa aspoň štvrtina peňazí do štrukturálnych a kohéznych fondov a iné rozmary nedala investovať do bezpečnosti?
Debata s Tureckom, ktoré je takmer synonymom pre výraz „južné krídlo NATO“, by sa teraz dala viesť z podstatne sebavedomejších pozícií.
Udalosť SR
“Vymiškovaný Smer je na najlepšej ceste aj bez trojpätinovej väčšiny ako Fidesz či bez vojny s Bruselom ako Kaczyński vypnúť ústavný poriadok, základné práva a právny štát na SR do roku – teraz pozor – 2031. Slovensko je na tom horšie než severní a južní susedia, akurát to ešte netuší.
„
Amnestie Mečiara.
Vládny návrh, ktorý údajne „zústavňuje“ proces, je v podstate ďalšia variácia príbehu „zdanie alebo realita“, čo je znakom celého roka Smer-SNS-Híd.
Máme dve možnosti.
Buď vidíme fintu, ako veľkú verejnú objednávku utopiť v Košiciach, alebo reálny píár ťah, ako šikovne čosi ukrojiť z elektorátu dvadsať rokov voliaceho KDH a SDKÚ.
Hádanka stavia pozorovateľstvo pred problém rovnakého druhu (nie úplne totožný) ako trebárs vládny boj proti korupcii.
Ak opozícia nedá na „obchvat Kresákom“ hlasy, otázku „zdanie či realita“ zhodí, čím však riskuje stopenie kauzy na ďalšie roky.
Pochybnosť Budaja, že prečo by už len nominanti Mečiara na ÚS – na čele s Macejkovou, „objavom“ Gašparoviča –, mali odkývať rušenie amnestií, je do dilemy zdanie/realita argument veľmi silný.
Oveľa slabší nie je však ani ten z druhej strany, totiž že taký obchvat, ktorým by sa amnestie vyhli Košiciam, neexistuje (nepostaví ani Váhostav.), keďže – ešte pred Štrasburgom – je ÚS prvé miesto, kam sa všetky dotknuté osoby obrátia so sťažnosťou na porušenie základných práv.
Udalosť SR II
Volajú Benátky.
A majú zlú správu: zdržiavať straníkov a služobníkov Smeru na ceste do Košíc už nie je možnosť Kisku. Právneho superarbitra – to je BK – totiž sám oslovil so sľubom, že nálezu sa podriadi.
