Včerajšiemu summitu v Bielom dome prischne prívlastok definičný, nech sa už spoznávací proces Trumpa s Merkelovou vyvinul akokoľvek.
V osobe kancelárky Nemecka sa s hlavou jedinej superveľmoci stretáva politička, od ktorej sa očakáva – želanie otcom myšlienky –, že prevezme rolu lídra sveta liberálnej demokracie práve od svojho partnera, ktorý navzdory všetkým konvenciám svojho úradu z tejto pozície odchádza.
Zdanie, že dvaja štátnici Západu vo väčšej nezhode a napätí ešte nestolovali, nezakladajú len hlboké názorové rozdiely ako migračná otázka, America first vs. globalistka či „Nemecko – menový manipulátor“ (Trumpovi poradcovia) atď.
Na ideový spor je nabalený nešťastný „build-up“ vzťahov, keď si Trump vo volebnej kampani urobil z Merkelovej „boxovací vak“ (Washington Post). V čom, dodajme my, bol úplne zladený s ruskou propagandou a tiež celou európskou „alt right“ scénou.
Ktorá sa mu za „službu“ – aj s Rusmi – revanšovala démonizáciou Hillary. (Do tej miery, že z hlúpeho naratívu, že obaja prezidentskí kandidáti sú rovnako nanič, sa stal v Európe mainstream.)
