Ivan Lexa môže mať aj čudné pocity. Po dvadsiatich rokoch vôd viac-menej stojatých, z ktorých občas vytryskol a zase zmizol pod hladinou akýsi márny pokus – zväčša KDH, sa mu obrovský dopyt po rušení jeho kruhov, ktorý sa zrazu zdvihol, môže javiť aj ako veľmi zmeškaná posadnutosť.
Mečiarov verný služobník. Veľký profil Ivana Lexu Čítajte Replika, že aj krátke nohy slovenskej spravodlivosti vedia občas pridať do kroku, by predbiehala udalosti. Na výsledok, ktorý vzíde z veľkej objednávky, si ešte musí počkať. Dvadsať rokov to však už nebude.
Príbeh, ktorý písal čiernym tušom, vyryl až takú hlbokú a nezacelenú brázdu do slovenskej reality, že volanie po vymazaní najtemnejšej škvrny prekračuje desaťročia.
Jeho skutky mohli byť už aj dávno zabudnuté a on sám byť s obeťami i so sebou vyrovnaný, nebyť tých amnestií. Traumatizujú nemenej ako zločiny, ktoré omilostili.
