e ako jeho viacerí predchodcovia).
Čoraz zjavnejšie sa do podobnej polohy presúva minister financií, podpredseda vlády a podpredseda HZDS S. Kozlík, ktorého funkcie sú prinajmenej tromi dobrými dôvodmi na to, aby bol V. M. verný. Verný natoľko, že v poslednom čase pri argumentovaní vládnych predlôh ekonomických zákonov prechádza z pozície ekonóma do polohy "ekonomického experta" HZDS (všetci, ktorí právom označujú J. Cupera za "právneho experta" HZDS, vedia, o čom je reč).
Odhliadnime v nasledujúcich riadkoch od nepochybného zámeru zlikvidovať nezávislú tlač. Počas rozpravy o dani z pridanej hodnoty S. Kozlík o. i. prevesloval od tvrdenia o vyšších príjmoch štátneho rozpočtu po zvýšení DPH pre médiá (ktoré sa aj pre neho stalo neudržateľným) k nemenej "exaktnému" postoju: "Základnou je otázka, či periodická tlač je schopná zabezpečovať svoju činnosť z toho, že ju akceptujú občania a kupujú si ju v stánkoch, alebo z prostriedkov reklamy. Či sa vlastne v dnešnej dobe médiá nestávajú vlastne vazalmi poskytovateľov reklamy alebo prostriedkov na reklamu." Skutočné šidlo sa však vykľulo z vreca až po "objave" S. Kozlíka, že na našom reklamnom trhu sú z 20 najväčších finančných prispievateľov na reklamu iba dva slovenské, spomedzi 40 je slovenských podnikov iba šesť alebo osem. Ak sa však zvýši DPH na tlač zo 6 na 23 percent, jednoznačným dôsledkom bude zdraženie inzercie (či už zvýšením sadzieb, alebo zmenšením priestoru vyčleneného na reklamu, čo je de facto to isté) - a tu sa už núka otázka, kto na takúto drahú inzerciu bude mať prostriedky, či to budú drobní slovenskí inzerenti (pre ktorých je reklama nevyhnutným predpokladom presadzovania sa v trhovej konkurencii) alebo veľké zahraničné subjekty.
