Neadekvátne mnohí ľudia reagovali pred holandskými voľbami a teraz rovnako hodnotia ich výsledky.
Celé týždne varovali titulky pred „silnejúcimi“ vyhliadkami krajne pravicového vodcu Geerta Wildersa, hoci podľa prieskumov klesali.
V tohtotýždňovom čísle amerického časopisu Time, ktoré bolo zastarané, ešte než sa dostalo na pulty stánkov, bol Wilders na obálke.
Jeho strana má však o štyri parlamentné kreslá menej (20 zo 150) ako v roku 2010. Vlastne ešte v roku 2002 mala iná holandská proti-moslimská a proti-prisťahovalecká populistická strana 26 poslancov – čo znamená, že poľutovaniahodné názory ako Wildersove sú už dávno súčasťou holandskej politiky.
Deň po voľbách sa rétorika úplne preklopila. Namiesto hrozby populizmu záver znel, že Európania sa húfne vracajú k mainstreamu.
Tento čudný argument zaznel dokonca vo chvíli, keď víťaz týchto volieb, strana na čele s premiérom Markom Ruttem, získala len 21 percent hlasov.
Štyri strany s veľmi odlišnými svetonázormi dostali minimálne 12 percent hlasov a do parlamentu sa dostane ďalších 13 strán – vrátane Strany za zvieratá, ktorá má ako najvyššiu prioritu práva zvierat. Jeden z tradičných pilierov holandskej politiky, Strana práce (PvdA), prišla o 29 kresiel a už jej zostáva iba deväť.